Na úvod to najpodstatnejšie - počasie vyšlo hádam na sto percent. Teplo, ale nie príliš, sem-tam obláčik, chrániaci pred slnkom, no a žiaden dážď. Vraj v nejakých správach hlásili "nepriaznivé počasie pre Pohoďákov". Neviem, ale ja si priaznivejšie neviem predstaviť.
Počasie vlastne vôbec nebolo podstatné. Podstatné bolo to, čo sa na letisku odohrávalo. Vynikajúca atmosféra, skvelí ľudia a strašná kopa zážitkov. Medzi moje napríjemnejšie patrili Bez Ladu a skladu, mladí chlapci Tucan (najmä ich pesnička Nízky príjem :-), Nina Hynes, divadelná hra Prorok Iľja alebo dokument Iné svety.
Headlineri nesklamali, aj keď mňa viac ako Pixies zaujali The Frames. Ďalšou Írkou na festivale bola Nina Heynes, ktorá pravdepodobne absolvovala rýchlokurz slovenčiny. Vedela sa poďakovať, povedať "Ďalšia pesnika sa volá ..." alebo si zanôtila "Neďaleko od Trenčína býva krásna Katrarína". To neskôr pozmenila na "Neďaleko od Dublina býva Nina." Jej nádherný hlas v cirkusovom šapitó bol ozdobou sobotného večera.
Myslím si, že tento rok dali organizátori väčší dôraz na sprievodné podujatia ako na veľké zahraničné mená. A myslím, že urobili dobre. Plusový bod majú u mňa napríklad Samsung za chladničky alebo Epson za zálohovanie fotiek na ich CD a dokonca vytlačenie niektorých z nich. Ďalšia pochvala ide smerom ku gastronomickým službám - žiadne rady na pivo a konečne aj z jedla si bolo čo vyberaťa nepodávala sa len klasická cigánska či klobásy.
Možno by Pohode prospel jeden deň naviac. Tak by si jej účastníci mohli vychutnať väčšiu časť z jej programu, lebo takto je program nahustený len do dvoch dní. Pre mňa by bolo fajn, keby ten istý program bol roztiahnutý na tri dni.
Škoda, že Pohoda trvá iba dva dni a škoda, že tá tohtoročná je už za nami. V každom prípade ma až tak nezaujíma, čo alebo kto bude hrať na Pohode o rok, lebo ja aj tak prídem.
