To samozrejme nie je hlavný dôvod, prečo ho nevoliť. Dôležitá (ak nie najdôležitejšia) funkcia prezidenta je reprezentácia krajiny. Ako nás reprezentuje prezident, tak vníma krajinu zahraničie. Neuveriteľný lapsus pre mňa bol, keď na niekoľko mesiacov pripravované a asi 10 minút trvajúce stretnutie Gašparoviča s Bushom prišiel prezident s papierom, z ktorého (po slovensky!) PREČÍTAL pár viet. Toľko k reprezentácii našej krajiny za posledných päť rokov a to nehovoriac o ostatných lapsusoch.
Tu niekde sa končia krčmové reči o politike. Posrandujeme, ponadávame, a tým to pre nás končí. Znechutenie, ľahostajnosť, nezáujem ľudí o politiku - a neochota ísť voliť sú pre nás bežné postoje. Tým však nepriamo podporíme tých, čo sú aktuálne pri moci. Nemôžeme sa sťažovať po tom, čo sme sami nič pre zmenu neurobili.
Keď som ktorýsi deň tento týždeň prechádzal okolo Istropolisu, práve z neho vychádzala celá armáda dôchodkýň, niektoré s ružou v alobale, nadšené z príjemných hlasov hlavných rečníkov. Aké lacné sú hlasy súčasných dôchodcov - keďže 100 percent ich príjmov závisí od rozhodnutí vlády - nie je nič ľahšie ako mierne zdvihnúť dôchodky alebo im prideliť "vianočný príspevok" - a hlasy pre Stranu sa len tak sypú.
Na prichádzajúcich voľbách sa mi však páči iná podstatná vec - okrem toho, že je jasné koho nevoliť, je jasné aj to, koho voliť. Iveta Radičová spĺňa všetky moje predstavy o naozaj kvalitnej prezidentke. Nechcem ju uraziť porovnávaním so svojími predchodcami, je to rozdiel asi ako medzi čiernou a bielou.
Páčia sa mi jej názory, názory tých, ktorí ju podporujú (či už je to Milan Lasica alebo napríklad aj strana Sloboda a Solidarita), jej odbornosť, prehľad, oceňujem jej jazykové znalosti a som si úplne istý, že bude s prehľadom najlepšia prezidentka v histórii Slovenska. Má to len jediné ale. Treba ísť voliť. Nedovoľme dôchodcom, aby rozhodli za nás.
