Bohužiaľ, stalo sa to, čo sa stalo, "prúser", ktorý nemal byť. Bol som odtiaľ našťastie dosť ďaleko na to, aby som to naživo videl, ale videl som to, čo sa dialo potom. Záchranári na mieste nešťastia, organizátori po celom areáli oznamujúci koniec festivalu, sbskári pri východe snažiaci sa o nemožné - riadiť dopravu, policajti, ktorí nás poháňali na každej križovatke - všetko fungovalo. Autom sme boli za 20 minút na trenčianskej stanici, kde sa už o pol siedmej tlačili stovky ľudí. Vybaviť mimoriadne vlaky tak, aby mali odchod ešte v ten večer, musel byť heroický výkon. Takisto autobusy, športová hala a množstvo iných vecí ako sme sa neskôr dozvedeli, všetko fungovalo.
Nechcem si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa toto stalo na inom festivale. O ľudí na Pohode je vždy vynikajúco postarané, tí, čo tam boli, vedia o čom hovorím. Počet stánkov, spŕch, WC a kopec iných maličkostí robia z Pohody najlepší festival na Slovensku.
Spadnutý stan, v ktorom sa zabáva tisícka ľudí, a mŕtvy jeden z nás, je bezpochyby veľké nešťastie a veľká rana pre Pohodu. Napriek tomu verím, že Michal a jeho tím nájdu silu a Pohoda sa uskutoční aj na budúci rok. Viem, že ja ani kopec mojich kamarátov tam opäť raz nebudeme chýbať.
