Čo na tom, že potvrdenie o zaplatení bolo treba odovzdať spolu so zápisným listom na našu fakultu a jedno bez druhého sa neakceptuje. Čo na tom, že karty vydáva jedna zo súkromných bánk. Čo na tom, že v mojej banke mi ISIC kartu vystavili už v prvom ročníku štúdia na univerzite. „Aspoň budete mať dve“, dozvedel som sa na študijnom oddelení.
Či som chcel, či som nechcel, musel som zaplatiť, inak by som sa vlastne nezapísal do ďalšieho ročníka. Za výhodnú cenu niečo nad 500 Sk som získal ešte výhodnejšiu študentskú kartu. Tak som ju rok nosil medzi inými dokladmi, lebo použiť ju som nemal kde, hádam až na zopár výnimiek v kníhkupectve, kde mi dali 10%-nú zľavu na knihy. Tú by som však dostal aj bez nej, keďže mám spomínanú druhú ISIC kartu. Kartu som reálne mohol využiť len jedným spôsobom – ako „električenku“, ale načo, keď rok predtým som si za tiež nemalé peniaze kúpil čipovú kartu v dopravnom podniku. Internát kartu nekaceptoval, do budovy školy sa dostal každý bez akéhokoľvek preukazu, na železnici mali študenti svoj preukaz, výnimkou boli niektoré autobusové spoločnosti, ktoré som ale nevyužíval, keďže domov cestujem vlakom.
Prišiel ďalší školský rok, s ním ďalšia platba za nič – za predĺženie platnosti karty. To isté sa opakovalo aj tento školský rok, ale to už som bol voči tomu imúnny. Nerozhádzalo ma ani to, že ľudia, ktorým som uhrádzal platbu za validačnú známku mi nevedeli povedať, kto kartu vydáva. Na túto otázku som už mal dôvod – po dvoch rokoch som si kartu chcel aktivovať – a to som nemal robiť, lebo, ako sa ukázalo, karta nefungovala. By the way, na tú aktiváciu karty som mal dôvod – konečne – lebo začala platiť aj na železnici, no a tam si plné cestovné hradiť fakt nechcem.
Kartu bolo teda nutné reklamovať. No ale zisti komu. Skúšal som to v CKM – tam mi povedali, že oni sú zodpovední len za poskytované služby týkajúce sa karty, nie za technickú stránku. Ochotne mi na mojej karte ukázali informáciu, že vydavateľom karty je Univerzita Komenského a poslali ma na rektorát univerzity.
Nelenil som, zaklopal som a získal som – informáciu, že karta sa nedá reklamovať, lebo záručná lehota 2 roky už uplynula. Ale že si môžem kúpiť novú.
Samozrejme, také ľahké to nebolo. Vydávanie kariet má na starosti nie univerzita, ale konkrétna fakulta, na ktorej študujem. Tam bol postup nasledovný: vypísať žiadanku, vymeniť ju za poštovú poukážku, zaplatiť uvedenú sumu, doniesť poukážku späť a čakať kým mi vydajú novú.
Odvtedy čakám už viac ako 2 mesiace. Prešiel aj štedrý deň, karta sa neobjavila ani pod stromčekom, a tak stále čakám.