Pokračovanie trápenia

V uznesení zo dňa 1. 8. 2012 je čierne na bielom: „Uznesenie je vykonateľné dňom doručenia." Neznamená to azda to, že ak sme s manželom uznesenie na pošte prevzali 9.8.2012, tak týmto dňom je uznesenie právoplatné? Myslím, že áno. Na súde nám však hovoria opak. Na to, aby sme mohli ísť vybavovať administratívne veci ďalej, musíme mať na doručenom uznesení overovaciu pečiatku. Tú nám odmietajú na súde dať, so slovami, že nemajú v počítači vyznačenú právoplatnosť. Po mesiaci od doručenia?! Veď doručenka by sa im za ten čas vrátila aj niekoľko razy. Z mojej praxe viem, že ak sa doručenka do určitej doby nevráti, je potrebné poštu požiadať o vypátranie. Následne mi bolo povedané, že asi v našej veci nie je niečo doriešené. Ako raz doriešená záležitosť môže byť znovu nedoriešená?! Je pravdou, že nie je doriešené vymáhanie výživného od biologickej matky, čo by nemuseli vôbec riešiť, ak by nám dieťatko zverili právoplatne do starostlivosti. A naše uznesenie je jedna vec a vymáhanie výživného vec druhá. Už dávno sme mohli mať za sebou pojednávanie o zverení našej dcérky do predosvojiteľskej starostlivosti, ale na súde ho v priebehu ďalších 4 prichádzajúcich mesiacov zatiaľ vôbec nevytýčili. Veď asi načo, keď máme dieťa zverené do starostlivosti predbežným opatrením. A vlastne nemáme... Takto súdy (verím však, že nie všetky) naťahujú čas, akoby živé dieťa bolo nejakým majetkom. Je mi z toho smutno. Nehovoriac o tom, že v práci som musela dať výpoveď, nemám nárok na materskú dovolenku, na rodičovský príspevok ani nič podobné. Som už dlhšie bez príjmu a som vďačná Bohu, že nám moja mama a zopár známych pomáha s detským oblečením. Viem, že lekcia skromnosti je prospešná, ale viem, že by sa nám dalo žiť aj inak, keby... Keď si uvedomím, koľko manželov a detičiek bude trpieť tým, že súd (ne)rozhodne, tak sa chytám za hlavu a hľadám riešenie, hoci si myslím, že by ho mali hľadať predovšetkým na príslušnom súde.