Tatiana Braun
Chytím Ťa
Kto pracuje s deťmi, vie, aké je nádherné žiť v ich svete hry a spoznávania. Neľutujem, že som opustila zdravotníctvo a poisťovníctvo, hoci oboje malo svoje čaro. To, čo človek môže prežívať s deťmi je ako elixír života.
Som človek túžiaci deliť sa - o poznanie, skúsenosti a pochopenie. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Kto pracuje s deťmi, vie, aké je nádherné žiť v ich svete hry a spoznávania. Neľutujem, že som opustila zdravotníctvo a poisťovníctvo, hoci oboje malo svoje čaro. To, čo človek môže prežívať s deťmi je ako elixír života.
Keď som zisťovala dôvod ateistov, prečo v Boha neveria, väčšina odpovedí poukazovala na sklamanie. Na sklamanie zo správania ľudí, ktorí sa považujú za kresťanov. Bola som sklamaná tiež.
Za skromné úspory som sa rozhodla kúpiť lacnejšie letenku do lokality, odkiaľ z kopca dovidíte Ženevu a jej nádherné rozľahlé jazero. Žijú tu ľudia, ktorí sa mi v určitej etape života stali (akoby) rodinou.
Strach ako paradoxná emócia je pociťovaná negatívne, ale neraz s pozitívnymi konečnými dôsledkami. Vtedy, ak nám poskytuje ochranu. Čo však so strachom, ktorý nás paralyzuje, je nelogický a predsa je v nás?
Po opakovanej žiadosti o zverenie nášho dieťatka do starostlivosti predbežným opatrením, sme predbežné opatrenie dostali a vlastne nedostali. Už mesiac čakáme na jeho právoplatnosť, hoci na súde zaznelo, že nám opatrenie dávajú s okamžitou platnosťou.
Kým som včera neotvorila obálku zo súdu, zdalo sa mi, že mám najkrašie narodeniny v živote. To preto, že ich po prvý raz môžem tráviť s dieťatkom, ktoré sme nečakali v brušku, ale v srdiečku. List zo súdu však bol najhorším narodeninovým darčekom, aký som mohla kedy dostať - zamietnutie zverenia nášho bábätka do našej starostlivosti.
Cestou vlakom som si spomenula na Malého princa od Exupéryho. Zachytiac rozhovor niekoľkých dospelých ľudí (už dávno nie nevyzretých adolescentov) som zostala smutná podobne ako Malý princ, keď sa stretol na jednej z planét s pijanom.
Keď som začala pracovať v školstve, dostala som malých, milých , aj keď „energických“ druháčikov. Dnes už nie sú malí, ale prílišnou energiou oplývajú stále. A sú chvíle, kedy sa spolu s nimi teším, že sú milí!
Po práci som čakala na autobusovej zástavke na svoj spoj. Nechtiac som zachytila pár slov z dialógu dvoch mamičiek detí - zrejme z našej školy, kde pracujem. Parafrázujem: „Ona išla robiť učiteľku do školy, lebo nič iné nevie...“ Podotýkam, že to bolo povedané so značne pohrdlivým tónom.