Pracujem s ľuďmi. Osem hodín denne s nimi hovorím. S niektorými sa smejem, s niektorými si poplačem, vydýchnem, iným dávam z tajného šuflíka čokoládky, keď vidím, že majú zlý deň. Počúvam ich starosti, teším sa z ich radostí.
Hovorím teda celé dni, okrem víkendov, keď väčšinu času premlčím a rozprávam sa iba so psom. Lebo neustále hovoriť a neustále počúvať vyčerpáva.
Keď som si prečítala posledný blog od Janka, pána Škerka, vlastne už niekde uprostred..zlomila som sa. Hovorím veľa a často a pritom mlčím.
A neviem nájsť odpoveď na otázku, prečo tie najpodstatnejšie, najdôležitejšie veci, zo mňa lezú aj teraz, ako z chlpatej deky.
Veď píšem aj blogy. A cez víkendy, od dušičiek, už aj osobnejšie.
Asi je ťažké. Ťažké priznávať to. Aj sama pred sebou.
Škoricový, ahoj.
Všetci niečo hovoria, no len my dvaja vieme, čím sme prešli. Ja poznám Teba a Ty mňa.Ako dlaň.
Poznáme všetky zákutia z našej cesty.
Minula sa. Niekde sme zle odbočili. A už sme sa nenašli.
Odchody -tvoje, návraty -moje. No platilo to aj opačne. Až do toho konečného. Keď som odišla, lebo som bola odídená. Keď som odišla, lebo si ma nechal. Odísť.
Strašne to bolelo.
V ten deň som prišla o priateľa aj o svojho úplne najviac najlepšieho priateľa.
Odišla som a bola som presvedčená, že teraz to už pôjde. Zostať odídená.
Chvíľu sa mi to aj darilo. Žiť bez Teba. Bez Teba v mojom živote.
A potom prišli dušičky. A ja..spomenula som si na všetkých, na ktorých sa nedá zabudnúť. Aj na Teba.
Škoricový, ahoj.
Chcela by som..chcela by som Ti len povedať, že iste sú ľudia, ktorých viem ľúbiť, ale milovať môže podľa mňa človek za život tak naozaj len raz.
Že som sa snažila. Zo všetkých síl. Vo viere a v nádeji. Že sa to dá. Zabudnúť Ťa.
Lenže na celom svete sú len jeden človek, ktorý je ako západ slnka. Pamätáš, vravela som Ti to aj vtedy, v noci, v malej kuchyni. Sedel si za stolom a hlavu si mal vloženú do dlaní.
Vždy si bol ako svetlo, Kvapka. Navždy to platí.
Hej, veľmi si mi ublížil. Aj ja Tebe.
Lenže,
Nik iný nerozumie tomu, čo hovorím, keď mlčím. A ten druh šťastia, ktorý mi prinesie aj obyčajná káva s Tebou, neviem nájsť. V iných.
Pri Tebe som celá, živá. Tak nepopísateľne najviac.. A hlavne sama sebou. Lebo veď vieš, dôveruje sa len Tebe a ..
A ja ani neviem prečo, Škoricový. Ale má láska nejaké racionálne dôvody? A ak má, je to ešte láska?
Milovala som Ťa, aj vo chvíľach, keď si mi nedával vôbec nič. Lebo som vždy milovala Teba, to, kým si.
Škoricový.
Ahoj, chcela som Ti len povedať, že Tvoj úsmev a smiech, hreje. Hreje, ako lúče poľudnajšieho slnka. Že milujem, milujem, vidieť, keď si šťastný. Aj to, keď ma objímeš a zakaždým sa stratím.
V jedinom mieste, kde sa cítim v bezpečí.
Škoricový,
milovala som Ťa, aj keď si sa zlostil. Aj keď si ma zlostil. Aj keď som Ťa zlostila ja. Aj keď Ťa zlostil celý svet a nenechal si ma. Tam byť. Pomôcť Ti. O to viac som milovala tie vzácne okamihy, keď si mi to dovolil.
Škoricový,
niekedy si ušomraný, niekedy príliš kritický(hlavne voči sebe), niekedy Ti klesnú plecia, lebo si si na ne toho príliš naložil. Ok, niekedy je skoro vždy. Sú noci, kedy rozprávaš zo sna, strhávaš sa. A tie, kedy spíš tvrdo a pokojne. Tie sú najviac. Niekedy nevieš, kde Ti stojí hlava a odnášajú si to Tvoji blízki. Niekedy trucuješ a si zanovitý. To všetko k Tebe patrí.
Ako príbehy, ktoré sypeš z rukáva na počkanie. Chutia ako cukrová vata a znejú ako zvončeky. Na Vianoce.
Málokoho k sebe naozaj pustíš, ale my tí, čo sme Ťa stretli, pod múrom, ktorý si si postavil, vieme. Tá nežná, krásna duša. Vonia škoricami.
Škoricový.
Ahoj, chcela som Ti len povedať, že Ťa nedokážem nijako a nikým nahradiť. Že
Zostaň. Len zostaň.
Raz si mi povedal, že bez Teba je predsa môj život krajší. Už vtedy som Ti asi mala, ako by povedal Dedo, "dať poza uši"
Nebol. A nie je.
Žijem ho so všetkými svojimi radosťami a starosťami.
No niečo, aj v tých najlepších dňoch chýba. Nechce sa mi oplakávať živých...
Zostaň. Tak, ako sa dá. Forma už dávno nie je podstatná. Už Ťa nechcem stratiť.
Škoricový.
Stále to platí.. nik ma nevedel tak utíšiť, upokojiť. Rozosmiať.Rozčúliť.
Nik nie je a nebol Tebou.
Zo skrine vyťahujem zeleného zajaca. Veď vieš..mám s ním lepší svet. Taký môj. Svet, čo býval môj aj Tvoj.
Obávam sa.
Že
ten prsteň od Teba už nezložím. Tri roky. Boli.Láska je ako mula zanovitá, veď vieš.. stále je.
Bude.
Lebo, Škoricový,
na celom šírom svete sú len jeden človek, ktorý je ako západ slnka.
Milovaný,
Odišla som. Odišiel si. A hoci by to v tomto svete, do ktorého nepatrím, malo byť to podstatné,
Bol (a) Si ako svetlo, Kvapka. Navždy to platí.
Odišli sme.
Láska sa nestratí.
Chcela som Ti len povedať ....... .. Škoricový.
