Kontraproduktívna diskusia
V prvom rade chcem jasne povedať, s kým diskutovať netreba. Napríklad s Mariánom Kotlebom a jeho kumpánmi sa diskutovať nedá. Otvorene chvália Slovenský štát, oháňajú sa nacistickou symbolikou a popierajú holokaust. To, že to nemajú v programe strany, je jedna vec. To, že to otvorene hlásajú je druhá. Diskusia je neprípustná, pretože:
legitimizovali by sme ich lži ako názory, o ktorých treba diskutovať,
sú absolútne nedôveryhodní a nespoľahliví. Tvária sa ako opozícia a bojovníci proti systému a následne pomáhajú koalícii, konkrétne najmä Smeru, presadzovať rôzne nezmysly,
SÚ TO FAŠISTI A EXTRÉMISTI!!!
Len nedávno prehlásil Marián Kotleba na mítingu ĽSNS pred eurovoľbami, že v EÚ zhorelo už 1100 kostolov, alebo že NATO chce do roku 2030 vojnu s Ruskom (zdroj: https://www.facebook.com/tyzden.sk/videos/378863399392640/). Toto nie sú názory, o ktorých sa diskutuje. Sú to lži, ktoré treba vyvracať faktami, lebo sa zneužívajú na ľahké politické body a populizmus.
Prečo extrémizmus priťahuje?
Ako má potom ĽSNS takú veľkú podporu? Prečítal som knihu Romantické násilie od Christiana Piccioliniho. V 14-ich sa pridal sa do neonacistického hnutia skinhedov a v 18-ich sa stal jeho lídrom. 8 rokov strávil nenávidením a šírením bludov, aké aj dnes šíri napríklad ĽSNS. Jeho rodina nikdy neinklinovala k tejto ideológií, len mu chýbala pozornosť a dobrý vzor. Podobne je to aj na Slovensku. Náš vzdelávací systém predpokladá, že keď sa deti naučia písať čítať a počítať, automaticky pochopia čo je správne a čo nie. Evidentne to nefunguje.
Mladým podporovateľom Kotlebu skrátka chýbajú vzory. Doma, v politike alebo v škole. Keď stále počúvate len o tom, ako všetci kradnú, keď musíte každý deň počúvať 6 hodín učiteľov, ktorí nemajú motiváciu učiť a Vašou jedinou vyhliadkou do budúcnosti je 50 rokov ťahať 8 hodín denne v nejakom poloskrachovanom podniku, ani sa nečudujem, že je Kotleba celkom sympoš.
Iný názor ≠ nepriateľ
Ja sám som ešte nedoštudoval, ale som si vedomý toho, aké mám šťastie. Mám skvelú školu, inšpiratívnu rodinu, ktorá ma podporuje, a priestor na sebarealizáciu. Keby som toto všetko nemal, pokojne by som sa namiesto kaviarenského intelektuála bol býval stal náckom. Pochopil som, že mladí voliči Kotlebu sú takisto zúfalí a zmätení ako ja. Ja sa snažím nájsť cestu cez tzv. soft power, silu spájať a hľadať prieniky. Mnohých však láka tzv. hard power, sila nútenia a presádzania zmeny skôr násilne ako kompromismi. Dlhodobo je však hard power neudržateľná. Vidno to v každej vojne, násilnej demonštrácii a hádke. Ak skutočne chceme byť všetci šťastní, tvorme prostredie, kde sa všetci môžeme realizovať bez toho, aby sme ubližovali iným.
Odkaz troch prútov...
Snáď príde čas, kedy ako civilizácia prerastieme detinské šarvátky o to, kto má väčšiu krajinu a kto má dlhšiu históriu. Cesta násilia a agresie totiž vedie len k nenažranosti a túžbe po moci. A vtedy nikdy nebudeme napredovať. Príklady z minulosti: Hitler, Stalin. Aktuálny príklad: Putin. Títo páni zomreli alebo zomrú v paranoji, strachu a nespokojní. No ľudia sa z ich vyčíňania budú zviechať ešte dlho potom. A to je skutočné nebezpečenstvo strán ako ĽSNS.
Cesta násilia láka najmä nás mladých. Neuvedomujeme si totiž dlhodobé následky. Jediná cesta k stabilite a prosperite sú zdĺhavé diskusie, nudné hľadanie kompromisov a otravná spolupráca s inými ľuďmi. Niekedy je lepšie ticho vypočuť čo toho druhého trápi, hoci je to náš nepriateľ. Iba tak nájdeme čo máme spoločné, a kde a ako môžeme spolupracovať. A tak treba viesť diskusiu. To predsa vedel už aj starý Svätopluk.
Ako povedal majster Yoda vo filme Hviezdne vojny: Strach je cesta k temnej strane sily. Strach vedie k hnevu. Hnev vedie k nenávisti. Nenávisť vedie k utrpeniu.
Nebojme sa preto diskutovať a spolupracovať.
