Deň prvý
Fantastické. Vynikajúco som sa vyspal, bol som si dokonca hneď ráno zabehať! Poctivo som pracoval, povinnosti splnené... Jedna báseň!
Krásna bola aj prechádzka so psom, všetko v kľude, nikam som sa nemusel ponáhľať. Také dobré „Korona-prázdniny“ (koroniny) predsa nikdy nie sú zlé...
Bojím sa to povedať, ale trochu dúfam, že sa predĺžia. Pri pomyslení čo všetko stihnem a ako dobre si oddýchnem... Ach!
Deň druhý
Aj keby mi bolo otupno, nepriznám si to. Behať som síce nebol, ale spríjemnil som si deň dlhou a relaxujúcou prechádzkou so psom.
O tom pracovaní. No žiadna sláva, ale čo to som urobil. Čo to trepem, pracoval som, karanténa je super! Ešte týždeň a budem mať úlohy predrobené na dva mesiace!
Nevyspal som sa síce až tak dobre, ale stále statočne. Chcem tým povedať, že som vyspatý a že mi je skvele. Lepšie mi hádam ešte ani nebolo!
Deň tretí
Ja som toho Pellegriniho síce nevolil, ale ja mu rozumiem. Veď on to myslel dobre. Oddýchneme si, potom zažije Slovensko obrovskú produktivitu a tak ďalej. No ale fakt sa prepočítal.
Ani som sa dobre nevyspal, je mi absolútne otupno až tupo. Neurobil som nič produktívne a mám silné tendencie rozbehnúť sa do lesa a s krikom utekať.
So psom som bol vonku, ale iba z povinnosti. Boli tam nejakí odporní ľudia, určite mali všetci všetky Koronavírusy. Ešte je tam aj zima a fúka.
A viete čo bol najlepší moment môjho odporného dňa? Že som pracoval na našej krpatej a zimou zničenej záhrade. Nie len, že ma tešilo kosiť ten hnusný trávnik, ešte som sa aj tešil z toho, ako som vysadil tri posraté figové stromy!
Deň štvrtý
V deň písania som ho ešte nezažil, ale aj tak viem, že bude úplne mizerný.
