Bol som nedávno na výlete v Česku. Cestovali sme vlakom. Vravím si Regiojet, aké super, určite to pôjde hladko. Veď aj išlo. Jediná chyba bola, že nás dva-krát nechali stáť. Síce iba na päť minút, ale toto čakanie vyprovokovalo môjho tvorivého ducha a napísal som ľahko útočnú poéziu. Najprv však predslov.
Nie, nenenávidím ani Regiojet a ani vlaky. Veď som Slovák. Ficove vlaky zadarmo ma veľmi tešia, som predsa chudobný študent a rád sa nechám odviesť. V podstate hocikam, okrem Čistého dňa a Hrnkovej parlamentnej toalety. Ja však vidím ďalej ako naša vláda. Vidím ďalej ako koniec ich panovania v Slovakistane. Ich krátkozraké populistické riešenia neexistujúcich problémov sú čím ďalej tým absurdnejšie.
Chcel niekto vlaky zadarmo? Veď vlak je druh dopravy a za ten sú ľudia zvyknutí platiť. Dokonca zaplatia radi, pokiaľ bola cesta príjemná. Vidno to v nejednom taxíku piatkového večera. Chcel niekto obedy zadarmo? Myslím, že rodičia radi zaplatia obed svojmu dieťaťu a jediné čo chcú je, aby nejedlo patlaninu bez chuti, mäsa a nutričnej hodnoty. Najbližší geniálny nápad tejto vlády bude vzdelávanie zadarmo. Lenže učitelia budú mať malé platy, nebudú učebnice a edukačný systém bude zastaralý. Boha šak to už máme!
No nič, tu je ten agresor:
Sedím vo vlaku, ale stojím.
Tvrdia, že dopravné dôvody.
Sú to odporné podvody.
Toho sa bojím.
Never nikomu v tomto prehnitom štáte.
Prever si ikonu Regiojet vo vlakovom blate.
Síce idem z Česka,
vezie ma súkromník...
Aj tak je na vine slovenská cesta!
Zničil ju permoník.
Volá sa Robko,
vychrlil sopkou z úst,
sériu bohapustých klamov!
Bez vidiny budúcich časov...
Za moje trápenie nemôžu,
ale ich vábenie s výsledkom tragédií,
tlačí na zlomenie štátnych ideí!
Skoro som uveril,
že nebude dobre!
No hrdo sa zdôverím,
bozaj ma hombre!
Bude nám lepšie bez vašich ksichtov!
Dalo sa aj vrelšie,
no šancí zmiznúť bolo tristo.
