“Oproti Západu tu nič nefunguje”, počúvam od kamaráta, v jeho vlastnom byte v Bratislave, ktorý si z regulárneho príjmu dokázal kúpiť ešte pred 30tkou a do ktorého ma zaviezol svojim vlastným autom.
Vo vlastníctve domov a bytov je Slovensko v princípe na vrchole rebríčkov v EÚ, druhé len za Rumunskom (zdroj).
Ja osobne mám možno dva krát taký plat ako on, ale vďaka kríze s ubytovaním, ktorá hlavne vo veľkých mestách v mnohých krajinách Západu panuje, vysoko pravdepodobne neexistuje možnosť, že si budem môcť zodpovedne dovoliť niečo kúpiť ďalších 5 až 10 rokov. Mnohí ľudia si prenajímajú až do smrti, je to tu úplne normálne.
Nemusím ani podotýkať, že tento kamarát je teda dobre dlhodobo zamestnaný, v čom sa tiež Slovensku darí omnoho lepšie než mnohým Západným krajinám (zdroj).
Dopijeme víno a vydám sa od neho domov - peši a uprosted noci, pretože narozidel od mnohých regiónov na Západe, na Slovensku sa nie je moc čoho v noci obávať, aj napriek tomu, že som žena (zdroj).
Doteraz spomínam na kauzu “hovnomana” z pred 10tich rokov, ktorý ženy obťažoval močom a výkalmi a ktorého prípad bol na Slovensku svojím spôsobom unikátny. Keď som o tejto kauze hovorila kolegyni z Belgicka, zasmiala sa a povedala, že len na Severnej stanici Bruselu (Brussel Noord/ Bruxelles-Nord) sú tieto veci na dennom poriadku.
Aj napriek tomu, že od centra Bruselu bývam len 30 minút, moc tam nechodím. Len v prvej polovici tohto roku tam bolo 35 strelieb, v ktorých zomrelo 8 ľudí a ďalších 25 bolo zranených (zdroj). Ako sme už videli v predošlom článku, na Slovensku je kriminalita a strach z nej relatívne nízka (zdroj).
A síce sa na Slovensku rozpadáva zdravotníctvo, no mnoho Slovákov zo zahraničia, ktorých poznám, sem ešte stále chodí využívať služby namiesto tých, ktoré majú v ich vlastnej krajine. Napríklad v Holandsku je bežné platiť cez 100 eur na mesiac na zdravotnú poistku a aj tak existuje politika “vlastného rizika”, pri ktorej si človek musí prvých pár sto eur (momentálne od 385 eur vyššie) stále platiť sám. Všeobecný lekár vám predpíše 10 alebo maximálne 20 minútový slot, v ktorom môžete diskutovať presne jednu sťažnosť, nie viac. A nakoniec vám aj tak väčšinu času predpíše paracetamol. Často vidieť, že Holanďania, čo žijú pri južných hraniciach, sa radšej v prípade zdravotných problémov presťahujú do Belgicka, pretože tam je prístup k pacientom vo všeobecnosti trochu ohľaduplnejší. V Nórsku sa mi mnoho ľudí sťažovalo na to isté; po 10tich minútach v ambulancii vám lekár často jednoducho predpíše výlet do hôr. Aj preto je "zdravotná turistika" práve zo Západu na Východ na takom vzostupe v poslendých rokoch (zdroj).
“Aspoň tam funguje zbytok infraštruktúry a verejných služieb.” Do istej miery, áno. Sú však Slováci ochotní začať platiť takmer 50 percentné dane z príjmu na tieto infraštruktúry a služby - čo je normálne vo väčšine týchto krajín? (zdroj)
A aj napriek týmto daniam má Deutsche Bahn v niektorých ukazovateľoch ešte horšie štatistiky než ŽSR (zdroj).
A samozrejme jedna z najčastejších kritík je tá, že na Západe je v spoločnosti väčší poriadok a ľudia sú lepšie “vychovaní”. S tým síce v prípade niektorých Západných a Severných krajín naozaj aj súhlasím, no neviem, či si Slováci uvedomujú, čo by to pre nich znamenalo.
Keď šoférujem v Bratislave a idem 40tkou - pretože som v zóne 40 - vytvára sa za mnou kolóna agresívnych šoférov, pretože 40tka je tu vlastne 60tka - čo je rýchlostný rozdiel, za ktorý by mi v niektorých regiónoch na Západe aj rovno zobrali vodičský preukaz. Veľké množstvo miest v Belgicku a už aj v Holandsku sú dokonca zóny 30 (viď obrázok nižšie) a nezastaviť pre chodca na prechode alebo nedať prednosť cyklistovi tu nie je možnosť (čo je tiež vec, za ktorú ma často ľudia na Slovensku vytrubujú). Kamarát zas v Švajčiarsku dostal pokutu 250 Frankov (plus mínus to isté v Eurách), lebo o jednu sekundu prešiel na červenú.
Tiež sa mi už stalo, že som zaparkovala bicykel v Belgicku na nesprávne miesto a dostala som pokutu 56 eur. Tú istú pokutu dostanete, pokiaľ na niektorých uliciach bicyklujete v časoch, keď sa nemá. O trochu nižšie alebo aj rovnaké pokuty tiež dostanete, ak nemáte zvonček alebo svetlo (takže za dve chýbajúce svetlá, ktoré vpredu a vzadu treba, platíte pokutu 110 eur, viď nižšie). Ako niekto, kto na západe v tomto systéme dospieval, som na tieto pravidlá zvyknutá a nevadia mi. Ale boli by aj ostatní Slováci ochotní začať počúvať toľko rôznych pravidiel a toľko platiť, ak ich porušia? Stačí sa pozrieť na reakcie ľudí v Bratislave po zavedení parkovacej politiky a zón 40 a myslím, že odpoveď je jasná.
Pokuty tu dostanete aj za iné veci. V niektorých krajinách Západnej Európy ako napr. Švajčiarsko na vás hlavne staršia generácia nemá problém zavolať políciu, ak v nedeľu periete prádlo alebo vŕtate do steny.
A samozrejme, tieto veci sa nevzťahujú len na cesty a osobný život. Sama viem o mnohých úspešných podnikateľoch na Slovensku, ktorých business modely by na Západe nikdy neprežili kvôli omnoho striktnejším reguláciám a ich kontrole. Na Slovensku sa dá omnoho jednoduchšie “špekulovať” (ako aj často v médiách vidíme, keď niektoré kauzy vyjdú na povrh). Je fér povedať, že je normálne, že ľudia jednoducho využívajú systém, ktorý majú k dispozícii, aj s jeho dierami. Mnoho Slovákov hlavne zo staršej generácie sa už naučili, ako byť práve v tom Slovenskom systéme úspešný. Možno veľa z nich na jednej strane hovorí, že by chceli, aby na Slovensko prišiel viac “Západný systém” - ale je možné, že keby došiel, tak by mnoho z nich nebolo ochotných hrať podľa nových pravidiel hry.
Čo sa tým snažím povedať? To, že mnohé západné výhody prichádzajú na úkor vecí, ktorých Slováci možno nie sú úplne ochotní vzdať sa. Slováci vidia len tú “zelenšiu trávu”, ale neuvedomujú si, že aby bola zelenšia, tak musí byť viac polievaná a v niektorých prípadoch môže priniesť aj nové typy problémov a výziev.
Je na Slovensku všetko super? Absolútne nie. Ja sama som odišla, pretože tu nemôžem robiť to, čo by som chcela a to je pre mňa priorita.
Len momentálna nálada na Slovensku je tak negatívna, že často vidím, že ľudia, namiesto toho, aby na tej krajine chceli pracovať, sa radšej vzdajú. A príliš negatívny pohľad na existujúci systém tiež prináša elementy ako napríklad zvýšená podpora populistických strán vo voľbách (zdroj štúdie) a emigrácia mladých na západ, ktoré ďalej len prispievajú k zhoršovaniu sa situácie.
Rada behám maratóny. Ale nesnažím sa ich vyhrať a nebudem sa porovnávať s elitami, pretože mám úplne inú osobnú históriu a predispozície než táto elita. Tiež si uvedomujem, o koľko viac by si taká snaha odomňa vyžadovala a niektorých tých vecí, ktoré mi bránia v rýchlejšom behaní, sa jednoducho vzdať nechcem (a možno by pre mňa osobne ani neboli dobré v iných perspektívach). Viem ale, že beh je pre mňa prospešný a chcem byť dobrý a zlepšujúci sa bežec, aspoň v porovnaní so sebou spred minulého roka. Beriem si inšpirácie od najlepších, ale akceptujem to, kde som a aj to, že nie všetko sa na mňa od nich môže aplikovať. Toto nastavenie mysle mi veľmi pomáha v tom, aby som sa chcela ďalej zlepšovať, namiesto toho, aby som sa mala chut vzdať, pretože nie som tam, kde je práve "elita".
Myslím, že podobné nastavenie mysle by mohlo pomôcť aj Slovensku.
