„Čože?!!" - vyjachtá vyplašený otec . Takéto stresy!!!
Kde budeme bývať? Budú stačiť peniaze? ...lieta každému zodpovednému chlapovi hlavou.
„Ja a matka?!!" - veď sa cítim sama ako decko...v duchu premýšľa o tom, že nevie variť, nikdy sa ešte o seba nestarala a nieto ešte o niečo tak krehké a malé...
Hm. Robia paniku? Boja sa neznámeho?
Keď počúvam a sledujem mojich kolegov, tak sú všetci spokojní. Nepočul som o tom, že by si niekto neporadil alebo že by bol zlyhal ( zase nikto sa nepochváli)
Zmenili sa. Sú iní ako ja. Cítiť, že keď niečo robia, rozprávajú a konajú, nemyslia len na seba, ale zvažujú aký to bude mať dopad na ich rodinu.
Z celého zamyslenia mi vychádza taký záver, že niekedy netreba uvažovať nad tým ako to dopadne. Proste, nejako bolo, nejako bude.
Inak sa vnúčat tak skoro nedočkáme.....
