Dnes taký deň aj prišiel. Cez deň fajne teplo, ba až dusno, potom začalo poprchávať, každých 5 minút pršalo aj nepršalo. Tak to išlo celé poobedie. Keďže som sa pozeral z okna v izbe a videl som pomaly odchádzajúcu búrku, no bleskov bolo ešte pomerne dosť, rozhodol som sa, že to začnem fotiť.
A tak som si rozložil statív a začal som. A tak. Prvých 200 fotiek, nič. Po tristej fotke aj jedna vyšla, no ten blesk je veľmo v diaľke. Búrka pomaly odchádzala... Bleskov prekvapivo pribúdalo. No len do riti! Rovno mi musia zacláňať vo výhľade 13-poschodové bytovky, za ktorými bolo bleskov a bleskov. Potom som si tak uvedomil, že som už odfotil hádam aj 700 fotiek. Pozrel som sa smerom na Tatry, lebo sa mi zdalo, že blesky sa dajako priblížili, ale nejako som ich nevidel. Nad Tatrami čierňaváááá!! Rýchlo som si otočil foťák aj so statívom tým smerom a daváj ho fotiť.
Túto, novú búrku, som fotil asi tak minútu. Krátili sa mi možnosti uloženia fotiek na kartu (veď kapacita je pri takom rozlížení a detailoch iba 1500 a niečo som tam už mal). No to by som pomazal... Fotím, fotím, keď tu zrazu, nepočujem zvuk uzávierky. Kuknem na displej - nabite si baterku!!! No proste geniálne.
Teraz, keď toto píšem, sedím asi tak pol metra od okna, za oknama sa blýska, hrmí, silný dážď mi vyklepkáva na okno. A ja, celý zronený, sa tu vyznávam zo svojich pocitov. Tak aspoň nakuknem za okno. Vonku je už celkom tma, lebo aj Slnko dávno zapadlo. Vidieť iba pouličné svetlá, rozsvietené okná na trinásťposchodových bytovkách, ktoré by som najradšej momentálne zbúral a blýska sa...
Splnenie detského sna, ktorý sa zrodil pred mesiacom, sa teda odkladá... :(
