Ústava SR hovorí v treťom oddieli o politických právach. V článku číslo 26 sa v druhom odstavci píše: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom..." Informáciu doplňuje štvrtý odstavec: "Slobodu prejavu (...) možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných..."
Podobné ustanovenia nájdeme aj v Hlave I, článku 10 v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý sa pre Slovensku republiku stal záväzným 1. januára 1993.
Ústave a Dohovoru je teda nadriadený Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, Slovenskou republikou podpísaný 1. februára 1995 v Štrasburgu a ratifikovaný prezidentom SR 14. júla 1995.
V tomto Rámcovom dohovore nájdeme veľa zmienok o tom, že prílušníci národnostných menšín majú rovnaké práva ako väčšina a nemôžu byť nijako diskriminované (okrem "pozitívnej" diskriminácie).
Z toho sa dá usúdiť záver, že aj napriek slobode prejavu je zakázané urážať, diskriminovať alebo inak potláčať prílušníkov národnostných menšín.
Ja na tom nevidím nič zlé. Takto funguje celý systém: máme slobodu pohybu, ale keď si spravíme vodičák, nemôžme jazdiť na diaľnici v protismere -- musíme sa podradiť určitým pravidlám, v tomto prípade o cestnej premávke.
Nad každým prípadom rasizmu však treba rozmýšľať triezvo, pretože pred zákonom sme si všetci rovní. A rozmýšľať napríklad aj nad tým, že keby bol v Ostrovanoch postavený múr napríklad kvôli bielym neprispôsobivým občanom, či by proti tomu protestovalo toľko aktivistov.
Lebo najväčší rastisti sú často práve tí, ktorí proti rasizmu "bojujú" a hľadajú ho aj tam, kde nie je.
