Voľby sem, voľby tam, ak ho nevolíte, zvolí sa sám. Lenže v tuhom predvolebnom zápase o voliča si treba trošku aj oddýchnuť. Nie príliš, aby sme nezleniveli a nenechali sa obabrať bársakým planým sľubom.
Kvôli voličskej únave si radšej povieme znovu niečo o slovenskej náture. O tejto veci, ak nie úplne príjemnej, tak minimálne záhadnej. Slovák, to je vám tvor, ktorý vie aspoň zopár vecí. Napríklad vie všetko o všetkých. Vieme akí sú politici a s rovnakou istotou aj to, akí sú naši susedia. Vieme ako sa všetko robí najlepšie. Keby sme boli rukami takí aktívni, ako sme ústami, ktohovie... Určite by sme sa uživili ako tvorcovia návodov. Ako príklad uvádzam aspoň tento na osadenie dverí:
Dvere vybalíme z krabice. Pokiaľ nemáte nôž, prestrihnite... ale čoby, nôž máte určite, s niečím si predsa musíte ukrajovať z klobásy! Dvere postavíme a oprieme o stenu, tvárime sa znechutene a pohŕdavo nakoľko sa jedná o lacnú poľskú výrobu. Tfuj! Pánty prehliadneme, či v nich nemáme osadené iné dvere. Ak sa dvere v pántoch nachádzajú, nadávame na poľského výrobcu, ktorý nám chcel za osadenie dverí účtovať peniaze, ale zadarmo ani neodstránil tie pôvodné, českého pôvodu. Keďže sa očividne jedná o komplot internacionálny, obrátime svoj hnev voči medzinárodnému spoločenstvu. Ideálne na Brusel. Keď sme už pritom, dvere odnesieme ku kontajneru. EÚ by nám ich aj tak časom vzala. Aj s tým NATOm! A vôbec! Môže sa tu slušný Slovák niekde dovolávať práva? V tomto nechutnom slobodnom svete! Ako je možné, že s dverami neprišiel úradník alebo eurokomisár, ktorý by dohliadal na neporušovanie majiteľových práv? A prečo nepriniesol aj nejaké peniaze? Jasné, on sa má, za ťažké peniaze si tam v západnom imperialistickom raji užíva. Ja tu pracujem na tomto návode a viete čo mi platia? Možno aj viete, lebo vám s tými dverami platia to isté! No nič, úplné nič! Len toľko, aby som mohol žiť! A pozerať televízor! A ísť na dovolenku! Ale s manželkou a deťmi! Sami uznáte, že to sa s predstavou dovolenky nezlučuje. Nebojte, ja nie som komunista, ani som nikdy nebol, ale niečo vám poviem. Toto by sa pred rokom 89 nestalo. Dvere by mi dal štát, viete? Aj by ich osadil a ak by neboli slovenské, určite by boli z jednej zo spriatelených krajín. Napríklad z... Poľska nie, Česka nie, no to je jedno! A viete čo? Nemusel by som sa báť o svoj plat a budúcnosť. A starobu! Pretože štát mi dával istotu. Staral sa o mňa, nie hento tu, len pýta peniaze a z toho, čo sa mi zvýši ďalšie. A ľudia úplne hore bohatnú a bohatnú. Už sú najbohatší medzi bohatými. Ja viem, že takí boli aj za čias socialistických republík, ale neboli bohatí tak okato. Rozumiete, tí dnešní kapitalistickí tyrani mi vraj ponúkajú šancu, robiť a zarobiť. Pche! Kto to kedy videl, aby som sa ja musel obracať ako taký posledný oný, aby som sa mal dobre?! Kašlite na dvere, kašlite na všetko, choďte na pivo, idem tiež! (Plesk dverami!)
No nič, mne sa priestor už neušiel. Preto skončím len veľmi rýchlo. Veru, chudák Slovák, musí sa sám pričiniť o svoje dobro, musí sa starať sám o seba, musí sa chopiť príležitosti, a nik iný to za neho spraviť nechce. Bez práce nie sú koláče. To je tá najväčšia nočná mora Slováka, ktorému v žilách už desaťročia koluje červená krv.
A bonus: Ako prežiť voľby?
Dnes sa treba vyjadrovať ku všetkému, takže voľby nemožno obísť. Zrejme to vyplýva z ľudského pocitu, že každý je zvedavý na naše myšlienky a názory. Dennodenne to dokazujeme prostredníctvom internetu. Zvedaví čítajte, ostatní nemusíte. Slobodné voľby, slobodu čítaniu.
Niektoré strany sa volia už iba zo zvyku a nakoľko je zvyk železná košeľa, je veľmi ťažké to zmeniť. Veď celá vaša rodina vždy hlasovala len za výhradne kresťanské strany, starší členovia aj za výhradne komunistické, ale to je iné, to sa muselo. Ako by ste mohli vyberať nejakých voľnomyšlienkarov, ktorým na kostolných hodnotách ani trochu nezáleží? Výber sa radikálne zužuje a nakoniec hádžete do urny lístok so stranou, ktorú nechcete. Iste, niekde vo vás je pocit, že ste zradili svoje a aj tie vyššie ideály. Na druhej strane cítite príjemné teplo v okolí žalúdka a srdca, prvé teplo je z klobásy, ktorú ste zbaštili na neskoré raňajky, a druhé z toho, že ste dokázali lojalitu rodinnej tradícii. A tradície sú údajne veľmi, veľmi, ale veľmi dôležité. Musíme ich chrániť a zachovávať. Všetci to vieme, len nikto nevie celkom vysvetliť prečo. Nuž, keď musím, tak musím, poviete si a chránite. V danej chvíli sa volič predsa len dostáva do pomykova. Stojí pred dverami a tuho uvažuje. Celé štyri roky som búchal päsťou do stola, na pive, to je prirodzenejšie ako verejné fórum, že je to tu stále také isté a nič sa nemení. Chcelo by to zmenu! Na tom sme sa s kamarátmi vždy zhodli. Teraz tradície či zmena? Ono jedno sa s druhým spája zle. Z vnútorného dialógu vás zachráni len zavrčanie v žalúdku, tej klobásy ste si mohli dať menej. A čert to ber, aj tak je už neskoro. Idete domov.
Takýchto situácii je veľa a stávajú sa naozaj často. A nie len v kontexte náboženskom. To, čo vám bráni voliť to alebo ono, môže byť vlastne čokoľvek. Tí sú príliš slovenskí, tí málo. Tí sú príliš takí a primálo hentakí. Na základe toho som sa rozhodol vyrobiť zaručený návod ako voliť.
Rozhodnite sa, na ktorej strane stredu politického spektra ste. Poviete si, že stred je len jeden, ale tých stredov je v tejto krajine mnoho. Nenechajte sa obalamutiť, že strana je sociálna a pritom myslí aj na dobro ekonomiky. A že iná je ekonomicky zameraná, ale ľudia jej tiež nie sú ukradnutí. To sú dve rozdielne veci!
Dávajte pozor na závažne dôvody, ktoré vám znemožňujú vybrať. Strana je príliš kresťanská, liberálna, komunistická, demokratická, národná, pestrá, jednoliata, slovenská, sociálna, maďarská, nesociálna, proeurópska, stará, nová, veľká, malá, regionálna, centrálna, červená, modrá, fialová, zelená, pravá, ľavá, falošná. Ak som niečo zabudol, tak doplňte. Pre lepšiu prehľadnosť si tieto vlastnosti vypíšte do tabuľky a odškrtávajte. Pokiaľ sa stretnú aspoň dve vlastnosti, tak stranu nevoľte.
Spoľahnite sa na ľudský faktor. Nie je nič lepšie ako voliť stranu, ktorej predstaviteľ je sympatickejší ako predstaviteľ inej strany. Nebudete predsa štyri roky pozerať na niekoho, kto sa vám nepáči.
Do zvolenia priatelia!
