Nepopierateľne žijeme v dobe, v ktorej každý každému ubližuje. A každému chce ublížiť. Najlepšie je to azda vidno na terorizme, ktorý mimoriadne silno zasiahol aj Slovensko. Žiť tu totiž nie je žiadna sranda. Tu vás ohrozuje každý. Spojené štáty americké obsadzujú našu krajinu, ktorá je členom NATO základňami NATO, Česko pivom, Maďarsko históriou, Nemecko európskymi hodnotami, ktoré nie sú v súlade so slovenskými európskymi hodnotami, Belgicko zase orgánmi Európskej únie a nakoniec parlamentné voľby inými orgánmi...
Najväčšou a najsilnejšou hrozbou je však pre nás terorizmus. Vieme, že brániť sa terorizmu je prakticky nemožné. No musíme sa o to aspoň pokúsiť. Teroristi sa snažia rozvracať našu spoločnosť, ktorá ak už nič, funguje aspoň slobodne (nazvite ma idealistom).
Našťastie! Našťastie tu máme zopár dobrodincov, ktorí sú ochotní za nás bojovať vlastnými facebookovými profilmi a v tomto boji divokom stratiť aj nejaký ten status. Keby nevychádzali do ulíc, to by bola hádam už aj národná tragédia. Chválaslovenskémubohu sú tu. Medzi nami. Ich revír? Sociálne siete, alternatívne spravodajstvo a rôzne pochody. Ich cieľ? Ochrániť zlý a skorumpovaný systém pred pravdou. Pred jednoduchou, ale o to bolestivejšou pravdou, že pravdu nemajú.
Už viete koho mám na mysli? No vidíte, slušní ľudia. Slušní ľudia, ktorí sa boja terorizmu, pretože nám chce ublížiť. Pretože smrť, strach a násilie, to je peklo. To naozaj nikto nechce. Alebo sa mýlim? Zase ste uhádli? Áno, slušní ľudia sú tu znovu. Ľudia, ktorých snom sú rozsiahle a devastačné teroristické útoky, možno najlepšie v celej Európe naraz. Pýtate sa prečo? No prečo? Aby mali pravdu. A nielen to. Pokúsim sa to podať čo najzrozumiteľnejšie. Potrebujú útok, aby mohli ochrániť krajinu, v ktorej žijú, s ktorej systémom nesúhlasia a bojujú, aby mohli so svojou (a našou) krajinou naložiť ako chcú, aby mohli vyhnať každého, kto sa im nepáči, aby mohli bojovať urobiť prevrat, aby zrušili systém, ktorý terorizmus ohrozuje, aby mohli prepísať hodnoty, ktoré chránia pred teroristami, na tie svoje, aby mohli zatvoriť dvere, aby mohli výsostne rozhodovať za všetkých, aby mohli robiť čo chcú, aby nám mohli robiť čo chcú, aby nás mohli terorizovať, aby... ja už naozaj neviem.
Jedno je isté, v ich logike je malá chyba. Až tu nebude nikto, kto by im niečo diktoval, kto by im v niečom bránil, kto by na nich ryžoval, kto by ich utláčal, kto by ich ohrozoval. Nebude ani nik, na koho by sa dalo vyhovoriť. Ukázať. Obviniť. Ako sa budú zodpovedať sami pred sebou? Ako sa budú zodpovedať Európe s očami otvorenými dokorán, po ktorej tak túžili? Títo bojovníci proti terorizmu alebo radšej spolubojovníci s terorizmom?
Bojím sa odpovedať. Je možné, že som celkom pomýlený, zaslepený a zapredaný a neviem ešte čo. Jedno je však celkom isté, ja svoju nepravdu znesiem, a nikdy, nikdy nebudem vyžadovať smrť iných, len aby som mal pravdu. Nikdy nebudem žiadať krv, aby som vám povedal: Tak vidíte, ja som vám to hovoril! Otázne je, kto z nás dvoch je ten zlý?
Nuž radšej sa budem do smrti mýliť vo svete, v ktorom moja pravda nenastala. Milí radikálni bojovníci proti terorizmu, neskúsite to aj vy?
