Dokument Iron Maiden: Burning Ambition nie je len dokumentom o 50 rokoch Iron Maiden. Je skôr pokusom vysvetliť, prečo sa z metalovej kapely stal globálny kultúrny fenomén.
Iron Maiden nikdy neboli iba o hudbe. Aj ľudia, ktorí metal vôbec nepočúvajú, pravdepodobne poznajú aspoň obaly albumov Iron Maiden alebo maskota Eddieho – postavu, ktorá sa stala jednou z najikonickejších tvárí rockovej kultúry. Ako v dokumente hovorí Chuck D, frontman hip-hopových Public Enemy, fanúšikovia si neodnášajú len melódie, ale celý svet, ktorý si s kapelou spájajú. Gene Simmons z Kiss to pomenoval presne: Fanúšikovia, ktorí na koncerty nosia vlajky s motívmi kapely vytvárajú akoby „národ“. Tento národ prekračuje hranice štátov aj generácií.
Herec Javier Bardem v dokumente hovorí, že hudba je najpriamejším umením – nepotrebuje preklad, ide rovno na emócie. Aj preto dokáže Iron Maiden osloviť ľudí po celom svete bez ohľadu na jazyk.
Texty sú však dôležitou časťou ich tvorby a rozprávajú príbehy z histórie alebo literatúry. Spevák Bruce Dickinson povedal, že nespievajú o párty a dievčatách, lebo to je lepšie zažiť ako o tom počúvať. Namiesto toho radšej napíšu pieseň o smrti, lebo tú človek zažije len raz.
Okrem slávnych fanúšikov však dostanú rovnaký priestor aj fanúšikovia z ľudu. Právnik, historik, filozofka či policajt. Všetci títo ľudia sú „pokrvní bratia“. Veď aj kapelník Steve Harris v minulosti pracoval ako zametač ulíc a vyzeral pri tom „najlepšie na svete“.
Pre nefanúšika to môže byť len ďalší hudobný dokument. Ale ak mu dá šancu, možno aspoň trochu pochopí fascinujúci paradox: kapelu, ktorá sa nikdy neprispôsobovala trendom a napriek tomu sa stala globálnym fenoménom.
