Keď už únava viečkami
tvoje oči zoviera
počuješ anjelsky spev
to myseľ umiera
odchádza do diaľav
Len tíško mi kývaš
mihalnicami
krásny spoločný deň
je opäť za nami
a ty ma do krajiny snov
opúšťaš...
Chcem odísť s tebou
no práve sem
sa nikdy nepozriem
Nikdy nespoznám
po čom túžiš
o čom snívaš
a či som náhodou...
skromne dúfam
že i ja som tam.
Zostáva mi iba
strážiť tvoju nádheru
rád to urobím tiež mi lahodí
že dívať môžem sa na ženu
hladiť ťa od hlavy až k pätám
občas pridať objatie
čo by som pre lásku nespravil
si moje zamatové zajatie
Občas zo spánku aj
nežne sa usmievaš
ani nevieš...
že ma tým vlastne zaklínaš
Keď sa strhneš občas z tmavších snov
Si celá šťastná, že som s tebou
o to tuhšie si ťa priviniem
keby som ťa cítiť prestal
sám neviem...
asi na mieste odumriem
