Strýko, ktorý žil v Čechách a bol Slovák mi hovoril:
„ Na zem ktorá ťa živí nenadávaj “. Preto sa málokedy ponosoval na to ako krajina „funguje“.
Bol to múdry, veľmi optimistický človek a ako sprievodca vo vlakoch 30 rokov rozdával úsmevy a radosť do života všetkým bez rozdielu farby, rasy, vyznania, zemskej a vesmírnej orientácie. Vždy keď sme sa stretli mal nachystaných tisíce vtipov a hovoril, že život treba brať radostne, veselo a družne. Mal pravdu.
Bol to múdry človek. Prežil veľa, mal životné, odborné a ľudské skúsenosti.
Nestihol som sa ho však spýtať, že keď žijeme v krajine, kde si politici nevážia odborníkov, je im ľahostajné že deti odchádzajú do zahraničia študovať a tieto isté deti dostávajú všetky zámienky aby sa do domoviny nevrátili, kde každá vláda povyhadzuje kohokoľvek bez ohľadu na odbornosť, len aby tam sedel ich človek, čo na tom že okrem rečnenia nič nevie, že čo s tým.
A čo s tým, keď mi rakúsky občan povie, že so Slovenskom nemá zmysel spolupracovať, lebo pri každej návšteve sa stretne ako odborník s desiatkami takzvaných odborníkov, ktorí ničomu nerozumejú a pijú len caffee a že u nich neexistuje, aby odborníka vyhodili, pokiaľ svoju prácu robí dobre, poctivo a rozumie jej.
A čo s tým keď mi vlastné deti povedia že tu nezostanú žiť, lebo nemajú chuť sa podriaďovať politickým rozhodnutiam ľudí, ktorí by sa mali postarať, aby sa v škole učili zmysluplné veci, nie sa memorovať dávno prežité vzorce. A že sa v škole neučia finančné a iné zručnosti, aby ich neobtiahli finančné inštitúcie ani iní špekulanti. A že v zahraničí je množstvo firiem a inštitúcií ktoré si ľudí čo niečo vedia vážia oveľa viac.
A čo s tým, že každý minister životného prostredia sľubuje že vyrieši postupné znečisťovanie najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe - Žitný ostrov chemickou - extrémne toxickou zakopanou Vrakúnskou skládkou, aby ďalšie generácie ľudí žijúcich nielen v blízkom území, ale aj zbytok krajiny mohol získavať pitnú vodu, ale takto zostane všetkým ďalším generáciám toxický kokteil.
A čo s tým, že slušnejší ľudia strácajú nádej o normálnej krajine, kde sa dá žiť.
Takýchto otázok by pribudlo na ďalšie á štvorky.
No potom by som nepočul od neho radosť , srandu nevidel jeho nadhľad a nad ľudskou hlúposťou by sa len zasmial.
Aj tak mi to však nedá a verím, že sa budem môcť pýtať aj ďalej ľudí, ktorí niečo vedia a že tu na Slovensku nezostanú žiť len tí čo volia hanbu.
