No dobre, možno som bol trochu naivný a lepší odhad by bol čo ja viem, 1 rok ? Ale že nám to bude trvať 17 rokov, kým konečne vstúpime do Schengenského priestoru európskej únie a staneme sa tak konečne akýmysi "normálnymi" obyvateľmi tohto kontinentu, ma nenapadlo ani vo sne. 17 rokov ! Za sedemnásť rokov vyrastie z dieťaťa mladý muž či krásna žena. Za sedemnásť rokov vyhráme či prehráme vojnu -a nie jednu, pohnú sa kontinenty, narodí sa či zomrie milión ľudí, zrodí sa osobný počítač a zmenší sa do vrecka, svetlo sveta uzrie windows a niekoľko jeho verzíí nám vytiahne z peňaženky pár desiatok tisíc. Z Michaeala Jacksona sa stane beloch belší ako sme boli my keď sme sa narodili a tí ktorí vtedy boli slobodní dnes už môžu byť starými rodičmi. Vážne -spočítajte si to. Keď sa normálnemu občanovi tohto štátu premietne pred očami, čo všetko sa za sedemnásť rokov môže udiať má právo sa dnes pri vstupe slovenska do schengenu spýtať : "Čo sme kurva doteraz vlastne robili ?" Ako je možné, že nám takú dlhú dobu trvala takáto, v podstate banalita ? Keď sa väčšina z nás pozrie za seba a hodnotí uplynulých 17 rokov, dokáže za pár minút vymenovať všetko to čo za toto obdobie urobil, dosiahol, zmenil,zažil, vykonal (no dobre, tak za hodinku....) Keď padla vláda jednej strany a k moci prišla demokracia, naozaj som bol presvedčený, že za nejaký krátky čas, budeme súčasťou toho čo sme ešte v 89-tom hltali z časopisu Bravo a jemu podobných. No, jasné, že nie úplne všetko malo byť ako v časopise -zas až taký jeliman som hádam nebol, ale už som sa videl ako kapitalista, navyše ešte šikovnejší ako tí "pôvodní" lebo- však ma ten socializmus čosi naučil...Lenže všetko to trvalo akosi strašne dlho. Veľmi dlho. Kapitalizmus k nám síce prišiel, ale vkrádal sa nejako pomaličky -akoby to nebol ani kapitalizmus. Prežili sme divoké roky keď si tí o ktorých sme si vtedy mysleli, že sú sprostí brali vysoké úvery v bankách a skupovali v dražbách reštaurácie, hotely, podniky (teraz už vieme, že táto ich sprostosť ich priviedla k prosperite alebo smrti) keď sa dražby premenovali na privatizáciu, keď nám rozbili spoločný štát (ktorý teraz vlastne zlepujeme ešte do väčšieho) a ešte si na tom doteraz robia zásluhy, naučili sme sa vyrovnávať s dostatkom tovaru (môj otec po revolúcii kúpil v potravinách 7 debničiek mandaríniek -tie nám potom zhnili...), zvykli sme si na kadejaké hlúpe, či ešte hlúpejšie tváre v domácej politike a keď sa teraz obzrieme tak akosi zisťujeme, že konečne v tom kapitalizme už asi sme. Len prišiel tak nejako pozvoľna, pomaly, nenápadne. Vlastne takým istým tempom, akým po celé tie roky pracovali politický predstavitelia tohto štátu. Ak by sme všetci robili všetko takýmto tempom, tak ešte určite nie som ženatý (tak teraz neviem či je to ok alebo nie...) nemám dcéru a tento článok dopíšem tak za pol roka.
Ja si ale pamätám takmer na všetko čo som za ten dlhý čas urobil. Vrátim sa ale späť k otázke pri príležitosti nášho vstupu do schengenu a skúsim ju adresovať : Páni, Čarnogurský, Čalfa, Schuster, Mečiar, Ľupták, Slota, Dzurinda, Fico - čo ste kurva doteraz celý ten čas robili ?
