Občan by si potom mohol vybrať, ktorej firme na trhu odvedie svoje dane. Súčasná sieť daňových úradov by sa predala niekoľkým strategickým investorom, čo by znamenalo, že na trhu s platbou daní by sa konečne vytvorila naozajstná konkurencia. Ako by to mohlo vyzerať v praxi? Daňové firmy by ponúkali klientom, ktorí si u nich chcú splniť daňovú povinnosť, podobne “nadštandardné” služby ako zdravotné poisťovňe. Napríklad pohodlnejšie gauče v čakárňach, príjemnejší personál, drobné občerstvenie, menej čakania v radoch. Daňové úrady by mohli súťažiť v snahe prilákať čo najviac zákazníkov. Dali by sa očakávať reklamné slogany typu: “Podajte si daňové priznanie u nás, a budete zaradení do súťaže o automobil”.
V blízkej budúcnosti by sa dalo diskutovať aj o návrhu na vypísanie medzinárodného tendra na pozíciu prezidenta Slovenskej republiky. Do plne transaprentnej súťaže by sa mohli prihlásiť aj seriózni záujemcovia zo zahraničia, podmienky by mohli byť uspokojivý slovný prejav, reprezentatívne správanie, dobrá znalosť cudzích jazykov. Po rozporuplných skúsenostiach s priamou voľbou občanmi, kedy sa do funkcií dostávali často úplne nekompetentné osoby, by takýto inovatívny prístup k výberu našich ústavných činiteľov mohol viesť k lepšiemu výsledku. Završením procesu privatizácie a budovania “moderného” Slovenska by mohla byť transformácia štátu na akciovú spoločnosť, kde by sa ministri stali členmi dozornej rady, ktorá by bola menovaná akcionármi. Akcie Slovenskej republiky by boli voľne obchodovateľné na burze, tlak trhu by zaručil vyššiu efektivitu ministrov, štátnej správy a vôbec všetkých zamestnancov tejto obchodnej spoločnosti. Kedže by bol štát v rukách súkromných vlastníkov, bol by konečne správne a efektívne riadený.