V súčasnosti študujem ekonómiu na University of Sussex. Už od mala som mal rád Anglicko, pred troma rokmi sa mi podarilo prestúpiť z gymnázia v Košiciach na strednú školu na juhu Anglicka.Zaujíma ma ekonómia, slovenská aj anglická politika, programovanie a web design. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Anglicko, Slovensko, Súkromné, Ekonomika
Údaje o vývoji príjmovej nerovnosti v USA za rok 2010 ukazujú, že súčasné hospodárske oživenie stojí na hlinených nohách. Ekonomika síce rástla, ale prospech z tohto rastu išiel do rúk malého počtu najbohatších domácností. Príjem najbohatších 0.01% stúpol o 21.5%, zatiaľčo príjem dolných 90% domácností klesol o 0.4%. Až neuveriteľných 93% nárastu celkového príjmu šlo do rúk horného 1%.
Najnovšie správy potvrdzujú to, čo kritici politiky šetrenia predpovedali: ekonomický rast v USA a Európe sa blíži nule, nezamestnanosť je vysoká a hyperinflácia sa nekoná. Už aj predsedníčka MMF Christine Lagarde a organizácia OECD varujú pred nebezpečenstvom ďalšej recesie a odporúčajú voľnejšiu menovú a fiškálnu politiku. Americká ekonomika nevytvorila za august žiadne nové pracovné miesta, v Británii zas riskantná politika rýchleho znižovania deficitu vyústila do stagnujúcej ekonomiky, za posledný štvrťrok tam vzrástlo HDP iba o 0.2 %.
Slovenská vláda prišla nedávno s projektom zmenšovania administratívnej záťaže firiem a zlepšovania podnikateľského prostredia. Za svoj vzor si tvorcovia projektu vybrali Singapur, ktorý považujú za mimoriadne úspešný príklad neoliberálnej ekonomickej politiky. Minister Miškov 6. júna vo svojom prejave vyhlásil: “Chceme byť slobodnou ekonomikou v ktorej podnikatelia nemajú žiadne prekážky, aby mohli tvoriť zisky, aby mohli zamestnávať ľudí a aby im mohli zvyšovať platy. Chceme byť krajinou v ktorej štát nebude brániť ľuďom mať sa lepšie.” Tieto slová ma prekvapili, kedže v zahraničných médiách a ekonomických publikáciách sa Singapur vždy spomína ako príklad intervenčného štátu, opak Hong Kongu, ktorý je typickým reprezentantom ekonomiky založenej na neobmedzenom voľnom trhu.
Pôžičky pre Grécko, Írsko a Portugalsko neriešia základný problém solventnosti týchto krajín, iba zabezpečujú likviditu. Jediná vec, ktorá môže skutočne pomôcť týmto ekonomikám v dlhodobom horizonte je ekonomický rast. Bez rastu nemôžu ani len splácať úroky na svojom nahromadenom verejnom dlhu, nie to ešte postupne dlh splácať.
Eurozóna čelí dlhovej a bankovej kríze, ktorá bola spôsobená hlavne dlhodobo sa zväčšujúcimi nerovnosťami v konkurencieschopnosti jednotlivých členských krajín a nezodpovednou aktivitou bankového sektora. V tomto článku sa snažím opísať ako táto situácia vznikla a čo znamená pre Slovensko.
