Autor v článku súhlasí s úplným zrušením detských prídavkov a kritizuje všetky formy štátnej podpory rodín. Podľa mňa v tejto oblasti zachádza jeho pravicové zmýšľanie príliš daleko, pretože popiera princíp, že vláda by mala svojimi zásahmi do ekonomiky určité pozitívne javy podporovať a negatívne sa pokúsiť redukovať. Oproti tomu v Británii v podstate všetky dôležité politické strany súhlasia s tým, že vláda by mala podporovať tie fenomény, ktorých benefit pre celú spoločnosť je väčší ako benefit pre jedotlivca. Napríklad, ked človek študuje tak pravdepodobne v buducnosti ziska lepšiu prácu a vyšší príjem, čo predstavuje jeho súkromný benefit (private benefit) z investície do vzdelania. Zároveň však z jeho lepšieho vzdelania získava spoločnosť ako celok (social benefit) kedže vzdelanejší ľudia spôsobujú rast bohatstva celého spoločenstva. Z toho vyplýva, že vláda by mala podporovať vzdelávanie svojich občanov, pretože z lepšej úrovne vzdelania profituje celá spoločnosť. Rovanké pravidlo platí aj pre úroveň zdravotnej starostlivosti. Čím lepší je zdravotný stav ľudí v určitej krajine, tým väčšia je ich produktivita v práci, a tým bohatšia je celá spoločnosť. Tieto tovary a služby ako školstvo a zdravotníctvo sú v angličtine označované za "merit goods" a väčšina britských ekonómov a politikov súhlasí, že by ich mal štát podporovať. Ako "merit goods" sa určite dáju považovať aj rodiny s deťmi, kedže deti neprinášajú potešenie iba svojim rodičom, ale pomáhajú aj celej spoločnosti. Je v záujme všetkých občanov, aj tých ktorí nemajú deti, aby štát podporoval rodiny s malými detmi, pretože inak nebude v budúcnosti nikto, kto by sa postaral o starých ľudí. Efektivita konkrétnych typov podpory rodín s deťmi by samozrejme mala byť podrobne analyzovaná, ale v princípe je takáto aktivita určite správna.
Pán Schutz dalej v článku ironizuje časť programu SDKU ktorý sľubuje, že sa budú snažiť zvyšovať životnú úroveň ľudí na Slovensku. Prirovnáva to k sľubom, že "bude viac šunky v komore". V tomto bode s autorom znova nesúhlasím, na rozdiel od neho si myslím že zvyšovanie kvality života je legitímny a správny cieľ politickej strany. Životná úroveň je veľmi široký, ale zároveň aj dôležitý pojem. Zahrňuje priemerný príjem v určitej krajine, no nie len to. Obsahuje aj kvalitu a dostupnosť školstva, úroveň zdravotnej starostlivosti, fungujúcu políciu a právny štát, záruku, že krajina, je bezpečná a nebude napadnutá nepriateľom, no ale aj stav živtoného prostredia, dostupnosť verejných parkov, knižníc a detských ihrísk. Jednoducho všetko čo nejakým spôsobom ovplyvňuje to ako dobre dobre alebo zle sa ľudom žije v určitej krajine. Myslím si, že SDKU urobila v rokoch 2002-2006 chybu v tom, že sa sústredila len na presadzovanie a obhajovanie určitých ekonomických stratégii a zabudla ľudom vysvetliť ich vplyv na životnú úroveň ľudí. Cieľom politickej strany nemôže byť rovná daň, druhú pilier alebo nižšie odvody. To sú iba prostriedky ktoré vedú k skutočnému cieľu, ktorým by malo byť zvyšovanie kvality života občanov. Ja osobne ako hlavnú charakteristiku strany SDKU nevnímam jej pravicovosť, ale jej snahu priblížiť Slovensko západnej Európe. Skutočným cieľom tejto strany by podľa mňa mal byť stav, ked sa život na Slovensku bude podobať tomu v západnej Európe. Nízke dane, flexibilný trh práce, EURO alebo dobré podmienky pre investorov len vytvárajú podmienky na to, aby slovenská ekonomika rástla a aby Slovensko dosiahlo životnú úroveň západnej Európy.
Na Slovensku sa v posledných rokoch veľa hovorí o "sociálnom štáte". Premiér Fico sa chváli tým, aký sociálny štát tu za štyri roky vybudoval, sľubuje, že aj počas krízy zabezpečí udržanie "sociálneho štandardu". Pravicová slovenská tlač (ľavicová na Slovensku neexistuje) ho za to kritizuje a obviňuje ho z populizmu. Niektorí komentátori opisujú situáciu ako keby zavedenie vianočného darčeka pre dôchodcov alebo zrušenie dvadsaťkorunových poplatkov v zdravotníctve boli tým faktorom, ktorý spôsobil prudký nárast zadĺženia krajiny a predpovedajú štátny bankrot v štýle Grécka alebo Maďarska, ak sa situácia v najbližších rokoch zásadne nezmení. SDKU na čele s pani Ivetou Radičovou je kvôli miernemu pohybu do stredu politického spektra obviňované z ľavicovosti a populizmu. Podľa mňa všetky tieto javy svedčia o tom, že Slovensko je silno pravicová krajina a ľudia ani novinári vlastne nevedia ako taký sociálny štát vyzerá. Pretože ten na Slovensku po štyroch rokoch vlády, ktorá samu seba pokladá za ľavicovú rozhodne neexistuje. Naďalej platí, že skutočný sociálny štát môžete zažiť jedine v západnej Európe. Vo východnej Európe naďalej vládne divoký, tvrdý kapitalizmus. Napríklad v Anglicku existujú "council houses", čo sú domy postavené miestnou samosprávou, ktoré sú potom prenajímané rodinám s nízkym príjmom za nižšiu než trhovú cenu. V Británii existuje okrem množstva iných podpôr aj "housing benefit", čo je podpora, ktorú dostávajú rodiny s nízkym príjmom na to, aby si mohli nájsť byvanie. Jednou zo zásad tejto podpory je, že každé dieťa má právo na vlastnú izbu a rodina dostane toľko pomoci od štátu, aby to bolo dosiahnuté. Ďalším príkladom veľkorysej sociálnej politiky britskej vlády je, že každý zahraničný študent v Anglicku automaticky získava zdravotné poistenie zadarmo. Príkladom toho, ako sa britská vláda snaží podporiť študujúce deti z chudobnejších rodín je podpora alebo akési vreckové, ktoré dostáva každý mladý Angličan z chudobnej rodiny, študujúci na strednej škole na zaplatenie cestovného. Je to pri tom dosť vysoká suma, asi dvadsať libier za týždeň.
V poslednom čase začala britská labouristická vláda presadzovať myšlienku, že prístup k vysokorýchlostnému internetu je jedným zo základných práv každého občana, kedže bez neho sa dnes človek nemôže primerane zúčastňovať na dianí v spoločnosti, nemá prístup ku všetkým informáciám a službám, a teda nie je plnohodnotným občanom. Vláda je pripravená dotovať vysokorýchlostný internet pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť, alebo pre tých, ktorí bývajú vo veľmi odľahlých oblastiach. Toto sú všetko iba príklady sociálneho štátu v Británii s ktorými som sa stretol alebo som o nich počul z médii, no myslím si, že dobre vystihujú prístup britskej vlády v tejto oblasti. Základna myšlienka všetkých týchto opatrení je, aby mal každý občan garantovaný určitý životný štandard, ktorý je ale z pohľadu východnej Európy veľmi vysoký. Zároveň je pre ľudí význávajúcich túto filozofiu dôležité, aby mal každý občan prístup k základnym službám ako je napríklad internetové pripojenie a aby sa tak mohol zapojiť do diania v spoločnosti ako plnohodnotný občan, nebol znevýhodnený pri hľadaní práce a podobne. Z tohto porovania je jasne vidno, že sociálny štát na Slovensku je v porovnaní s tým v Británii a v iných krajinách západnej Európy naozaj pomerne malý. Tým nechcem povedať, že by to bolo nesprávne, Slovensko si štedrejší sociálny štát v súčasnosti jednoducho nemôže dovoliť. V tomto článku však chcem dať situáciu na Slovensku do širšieho kontextu, pretože vianočné darčeky pre dôchodcov sú v porovnaní s tým, aký aktívny a štedrý je štát v západnej Európe naozaj len kvapka v mori.
Dôkazom toho, že Slovensko je výrazne pravicová krajina, je absencia akejkoľvek skutočnej sociálno-demokratickej alternatívy. Vládnuca politická strana, ktorá samu seba pokladá za ľavicovú, má od socialnej demokracie západného strihu veľmi daleko, kedže nie je ani sociálna, ani skutočne demokratická. Nie je demokratická, pretože zostavila vládu s nacionalistami a s hnutím, ktoré sa zdiskreditovala v 90. rokoch. Táto najväčšia politická strana neváha ignorovať opozíciu, snažiť sa umlčať médiá, jasne ukazuje odpor voči všetkému, čo je nezávislé, napríklad voči neziskovým organizáciám. Aj napriek zvolenej rétorike, nie je ani sociálnou, pretože v kauze mýto a v mnohých iných neobhajovala záujmy obyčajných, často ťažko pracujúcich ľudí s priemerným príjmom, ale záumy svojich sponzorov. SMER počas svojej vlády neriešil to, čo všetky západné ľavicové strany pokladajú za kľúčový problém: nerovnosti v príjmoch. Za štyri roky vlády Róberta Fica sa rozdiely v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími a obrovské regionálne rozdiely len dalej prehlbovali, vláda ich vôbec neriešila. Predseda vlády v podstate zachoval pôvodné reformy, ako napríklad rovnú daň alebo druhý pilier. Rovná daň je pritom výrazne pravicové opatrenie, hociktorý ľavicový politik zo západnej Európy by okamžite zaviedol progresívne zdaňovanie. Keby sme SMER-SD hodnotili kritériami západnej Európy, dospeli by sme k záveru, že je to v podstate pravicová strana, ktorá sa snaží seba samu prezentovať ako ľavicovú len z čisto marketingových dôvodov. V skutočnosti predstavuje politický subjekt východného typu, za ktorým stojí niekoľko bohatých oligarchov. Voliči na Slovensku tak majú na výber medzi skutočnou, pomerne kvalitnou pravicovou alternatávou (SDKU-DS, KDH, SAS, mozno MOST a SMK) a nekvalitnou populisticky-nacionalistickou pravicou východného typu (SMER-SD, SNS, HZDS). Ako v antickom divadle, v ktorom aj ženské postavy hrali muži, aj na slovenskej politickej scéne sa niektorí pravicoví politici ochotne prezliekajú do šiat ľavice.
Ďalším dôkazom pravicovosti Slovenska je úplná absencia ľavicových novín a ľavicovo zmýšľajúcich intelektuálov. Na Slovensku sú všetky noviny (SME, Pravda, Hospodárske Noviny) a časopisy (Týždeň, Trend) venujúce sa politike a ekonomike pravicové. Ľavicové noviny alebo týždenníky neexistujú. Oproti tomu v Anglicku existujú kvalitné pravicové (Times, Telegraph) ale aj ľavicové noviny (Guardian, Independent). Charakteristickou črtou Slovenska, ale aj celej postkomunistickej Európy je, že v podstate všetci intelektuáli a vôbec ľudia s vyšším vzdelaním inklinujú skôr k pravici. V západnej Európe je to presne naopak, väčšina intelektuálov a umelcov sú ľavičiari.
Dôležitým znakom pravicovosti Slovenska je vládna ekonomická politika, ktorá je z pohľadu západnej Európy neobvykle pravicová. Slovensko má jedno z najnižších daňových zaťažení v Európe a štát zohráva v hospodárstve pomerne malú úlohu. Na Slovensku funguje rovná daň, ktorá neexistuje ani v jednej krajine západnej Európy. Keď sa pozriete na mapu a vyznačíte na nej krajiny, v ktorých sa rovná daň v určitej forme uplatňuje, tak vám vyjde nasledovný obraz: rovná daň existuje v krajinách východnej Európy ako Slovensko, Rusko, Ukrajina, Rumunsko alebo pobaltské krajiny. Naopak, progresívne zdaňovanie existuje v západnej Európe a v Severnej Amerike. Známy český sociálny demokrat Miloš Zeman tento fakt interpretuje tak, že rovná daň existuje iba v menej rozvinutých krajinách, a teda je prejavom nižšej úrovne vyspelosti. Podla mňa správne vysvetlenie tohto rozdelenia je také, že rovná daň existuje v tých krajinách, ktoré sú chudobnejšie, ale majú ambíciu dobehnúť svojich bohatších susedov. Na to potrebujú vysokú mieru ekonomického rastu, ktorý sa dá dosiahnuť napríklad nízkymi rovnými daňami. Naopak tie krajiny, ktoré sú už teraz dosť bohaté, nepotrebujú extrémne rýchly ekonomický rast a môžu si dovoliť riešiť iné problémy, napríklad nerovnosti v príjmoch. Slovensko však stále patrí do tej prvej kategórie, a preto je pravicová ekonomická politika Slovenskej vlády správna. Tá by sa však nemala hrať na sociálnu demokraciu.
Ďalším prejavom pravicového charakteru Slovenska je nedôvera ľudí voči verejným inštitúciám a voči všetkým veciam, ktoré sú spoločné, zdieľané celou spoločnosťou. Na Slovensku ľudia vôbec neveria verejným inštitúciam, vláda tu stále nie je na to, aby slúžila a pomáhala ľudom, ale na to, aby ich zneužívala a ovládala ich. Obrovské sumy peňazí, ktoré prechádzajú cez štát, ktorý ich prerozdeľuje, sa jednoducho rozkradnú pomocou predražených tendrov alebo sa minú úplne neefektívne. Logickou reakciou ľudí je potom odpor k veľkému štátu, kedže väčší štát neznamená štát, ktorý by bol schopný viac pre ľudí urobiť, ale len viac zneužitia moci. Preto ľudia prirodzene preferujú menší štát, ktorý umožňuje mať nízke dane. Občania si radšej nechajú väčšiu časť svojho príjmu a sami sa rozhodnú ako tieto peniaze použijú. Hlavným dôvodom, prečo je Slovensko pravicová krajina, tak nie je viera ľudí v pravicové myšlienky a princípy, ale skôr obava z korupcie. Napríklad hlavným argumentom použitým pri obhajovaní privatizácie počas Dzurindových vlád nebolo ani tak zvýšenie efektivity plynúce zo súkromného vlastníctva oproti štátnemu, ale hrozba korupcie a tunelovania, keď podnik vlastní štát a riadia ho politickí nominanti. Tento argument som v diskusii o výhodách privatizácie v Anglicku vôbec nepostrehol.
Keď som pred dvoma rokmi odchádzal do Anglicka, bol som presvedčený pravičiar ovplyvnený Hayekovými knihami a slovenskými pravicovými novinami a týždenníkmi. Na hodinách ekonómie v Británii som však spoznal aj argumenty druhej strany a na vlastnej koži som zažil výhody trochu ľavicovejšieho riadenia ekonomiky a krajiny. Ked sa prechádzate krásnym parkom alebo používate špičkovo vybavenú verejnú knižnicu, uvedomíte si, že niekedy je veľmi prínosné platiť o trochu vyššie dane, pretože za ne dostanete kvalitnejšie verejné služby. Výhody spojené s používaním verejných priestorov a služieb sú v tomto prípade oveľa väčšie ako príjem, ktorého ste sa museli vzdať vo forme vyšších daní. Málokto je taký bohatý, aby si mohol dovoliť mať vlastný park alebo knižnicu, ale spolu sa na ne dokážeme poskladať a používať ich. Pokiaľ v krajine nie je vysoká korupcia a krajina ako celok je pomerne bohatá, tak aj väčšie prerozdeľovanie príjmov a väčší štát môžu byť pomerne príjemná skúsenosť. Myslím si, že neexistuje jediný ekonomický model ktorý by bol ideálny pre všetky krajiny na svete. Každá krajina si musí nájsť ten svoj, ktorý je pre ňu v konkrétnom čase ten najvhodnejší. Na Slovensku je franzúzsky, britský alebo švédsky model ešte stále nereálny. Stratili sme desiatky rokov revolučným presadzovaním socializmu, a pritom ten so všetkými svojimi výhodami vznikol v západnej Európe, postupne, pod vedením umiernených sociálnych demokratov. Slovensko má dnes jedinú možnosť, pokračovať v pravicovej ekonomickej politike, udržať nízke dane a snažiť sa prilákať čo najviac investorov. Ako však bude krajina bohatnúť, mali by sme stále viac investovať do vzdelávania, aby Slovensko nezostalo len veľkou továrňou, ale aby sa tu tvorili aj nové idey. Rýchly ekonomický rast by mal viesť k zvyšovaniu životnej úrovne a mal by aj vytvoriť vláde priestor na skvalitňovanie verejných služieb, ktoré sú v súčasnosti vo veľmi zlom stave. Verím, že aj na Slovensku raz bude možné vytvoriť skutočnú sociálno-demokratickú vládu západného typu a že ľudia na Slovensku si budú môcť užívať rovnakú kvalitu života ako v západnej Európe. Zatiaľ však platí, že Slovensko je krajina pravice.
