Deň predtým som totiž mala párty u seba na internáte a okrem iných ľudí prišla aj moja spolužiačka - Dánka - ktorá v rámci opitosti zatiahla mňa a ďalšiu našu spolužiačku do izby snažiac sa viesť taký ten typický babský rozhovor. Nuž, toľko ešte zvládam a celkom sme sa nasmiali, ale s A. nás smiech čoskoro prešiel. Prečo?
L. zavelila, že ideme na záchod. Všetky tri naraz. OK, hovorím si, však môžeme byť pri nej, ak si ide upraviť make-up alebo sa prečesať. A najprv to tak aj vyzeralo až do momentu, kým nám spokojne oznámila, že ide vykonať svoju malú potrebu. Pred nami. Ževraj dánske dievčatá to tak robia stále a že niekedy je ich aj šesť natlačených v jednej kabínke. A že keď sme v Dánsku, tak sa musíme správať ako Dáni.
Neviem prečo sme vtedy s A. s krikom neutiekli, asi to bol šok, lebo sme tam len bezradne stáli. Zvyšok "záchodovej seánsy" vyzeral tak, že kým L. vykonávala, čo bolo treba, tak nás nutila diskutovať o tom, kto je najkrajší chlapec z triedy. Naozaj neviem, čo je viac absurdnejšie, ale dokopy tieto dve aktivity vytvorili niečo, čo už nechcem nikdy viac zažiť.
Nasledujúcich asi desať minút L. strávila tým, že sa veľmi divila, ako to, že my to tak nerobíme?! No ja fakt neviem. Asi to zavediem keď najbližšie prídem na Slovensko…
A tak som s miernymi obavami opísala túto situáciu tej Dánke z festivalu dúfajúc, že na mňa pozrie ako na debila a vyvráti tento môj poznatok. Nevyvrátila. Smiala sa na mojom zdesení a vysvetlila mi, že to takto robia deti približšne do desať rokov a potom keď sú staršie vždy, ked sú opité. Takže desať bodov pre Dánsko za tento prejav ženského priateľstva a dôvery.
