Prečo? Nedávno som sa totiž preklikala k jednému novoročnému článku o starom známom tvrdení, že každý nový rok je pre nás nový začiatok. Autor písal o tom, ako si máme upratať svoje pracovné prostredie, povyhadzovať nepotrebné, pretriediť dokumenty, fotky či hudbu v počítačí atď.
Ale prečo si upratovať v živote len raz za rok? (Je mi jasné, že nikto z nás neupratuje len raz za rok, ale každý máme také tie sezónne upratovania v rámci sviatkov, na ktoré za normálnych okolností nie je buď čas alebo dôvod.) Veď udržovať sústavný poriadok je omnoho jednoduchšie ako sa vrhnúť na celú kopu veci, ktoré sme predtým 365 dni odkladali.
Poznám sa a viem, že keby som mala ísť každý večer spať s tým, že mám komínčeky v skrini, v počítačí žiaden súbor navyše a presne naplánový nasledujúci deň, tak to do týždňa vzdám. Tento cieľ si nechávam na neskôr, keď eliminujem svoj bordel na udržateľnú rovinu a zdokonalím svoje sebazapieranie aj mimo cvičenia.
Dala som si teda mesačný termín. Jedeň deň približne z tridsiatich si predsa viem predstaviť strávený organizovaním, plánovaním a dobiehaním restov. Časom možnoa z toho bude pol dňa alebo len hodina - dve. Nechám sa prekvapiť, ako sa to celé prirodzene vyvynie. Nechcem tlačiť na pílu a hnať sa do vecí zbytočné rýchlo, nemusím byť predsa hneď organizačný guru.
Predovšetkým sa však teším. Na všetky tie mini úspechy a maxi zlyhania. Na všetko čo ma zase niekam posunie a niečo naučí.
Moja mantra sa skladá z desiatich bodov, ktoré obsiahli slabé miesta, kamene úrazu, na ktorých bežne stroskotávam ako je napr. skriňa s oblečením, neprehľadné financie či nedostatočná sústredenosť na priority. Poznáte tie svoje?
