Lietajúci Cyprián je celovečerný film, ktorý by sa mal čoskoro objaviť v kinách. Cyprián bol pustovník, ktorý žil v 18.storočí v reholi kamaldulov v Červenom kláštore, kde sa aj väčšina filmu natáčala. Časť filmu sa natáčala aj v Ludrovej, a tak som sa o filme dozvedela, preto by som tu o ňom chcela niečo napísať.
Mních Cyprián vynikal veľkými vedomosťami z oblasti medicíny, farmácie, alchýmie, floristiky a botaniky. Najviac je o ňom známe, že vytvoril vlastne prvý dochovaný herbár, ktorý ho preslávil rovno dvoma časťami. Celkovo obsahuje 97 strán; prvá časť obsahuje asi 272 vylisovaných rastlín, ku ktorým je pripojený aj ich opis v štyroch jazykoch- gréčtine, latinčine, poľštine a nemčine. Druhá časť obsahuje jeho lekárske poznatky s opisom najčastejších chorôb a ich liečby pomocou byliniek, prevažne v nemčine. O mníchovi Cypriánovi je známe taktiež aj to, že ho fascinovalo lietanie. Preto sa zaujímal o to, ako môže človek lietať, študoval techniku vtáčích krídel. Jedna legenda o ňom vraví, že si zhotovil krídla , pomocou ktorých lietal v okolí svojho kláštora a raz vraj s nimi zletel z vysokej skaly a odvtedy ho už nikto viac nevidel.
Z prostredia Červeného kláštora sa do dejín významne zapísal ešte jeden mních, ktorý bol Cypriánovým súčasníkom a volal sa Romuald Hadbavný. Je známy predovšetkým ako prekladateľ z latinčiny, a to Biblie, ktorá bola preložená do slovenčiny, presnejšie kamaldulskej slovenčiny, alebo iným slovom bohemizovanej slovenčiny. Čo je na nej zaujímavé, je to, že vyšla ešte pred prvým uzákonením našej spisovnej bernolákovskej slovenčiny, samozrejme písaná ručne. Kamaldulská slovenčina obsahovala veľa českých výrazov, ktorá mala základ v silne bohemizovanej západoslovenčine. A tak je tomu v západoslovenčine dodnes. Teda prvou slovenčinou, ktorá sa u nás objavila, nebola bernolákovčina, ako je to uvádzané aj v učebniciach, ale kamaldulská slovenčina. Prečo sa však o tom nevie a nestala sa známou? Zapadla do zabudnutia, lebo bola používaná len v rámci kláštora a ďalej sa už nedostala. Bernolák však túto slovenčinu očistil od českých výrazov a tak sa práve preto ona stala roku 1787 prvou spisovnou slovenčinou. Hadbavný sa pričinil aj o vydanie latinsko- slovenského slovníka, ktorý obsahuje skoro tisíc strán.
Režisérka tohto filmu chcela nakrútiť aj film o Žofii Bosniakovej, tento návrh mala ešte pred nešťastím, aké sa s telom Žofie stalo, tak teraz neviem, čo bude s návrhom ďalej. Komu to však dať za vinu, že sa toto stalo? Ako dbali o ochranu tejto vzácnej pamiatky tí, ktorí to mali na starosti? Určite nebola zabezpečená dostatočná ochrana. Otázkou však zostáva, prečo si nevážime svoje kultúrne pamiatky ???
Toľko odo mňa o filme a niekoľkých poznatkoch o ňom, ak sa chcete dozvedieť niečo viac, kliknite si na stránku www.lietajucicyprian.sk
