Jana Brokutová
Lietajúci Cyprián
Trefný názov pre tie dve slová, ktoré označuje.
tam, vedľa, vľavo Zoznam autorových rubrík: Poézia, Zo života, O živote, Niečo zaujímavé, Súkromné, Nezaradené
Len jedna krátka reflexia z mnohých... z mnohých zamyslení sa nad životom, o čom je, aký je a ako ho možno zlepšiť metódou, ktorá bude účinná.
V uplynulých dňoch navštívil Českú republiku Sv.Otec a tak sa pre ľudí naskytla príležitosť vidieť ho a stráviť s ním chvíľu pri sv.omši a počuť jeho slová, čo naozaj využili davy ľudí, ktorí za ním putovali odvšadiaľ.
Zvyčajne sa o tom hovorí opačne, však? Že pre matku, alebo presnejšie pre rodičov je darom dieťa. Čo však, keď je pre dieťa matka neznáma?
Blížil sa čas skúšok a ukočenia bakalárskych a magisterských prác, a na niekoho navyše k tomu čakala kňazská vysviacka. Veľmi som sa na ňu tešila, lebo som ešte na nikdy na žiadnej nebola. A tak teda pre niekoľkých mladých ľudí prišiel deň D.
Včera od nás odišiel známy umelec, ktorého poznali veľké masy ľudí, medzi ktorými mal veľa skutočných priateľov. Mal aj veľa fanúšikov, ktorých však nepoznal. Mal 76 rokov. Veľa, či málo? Hm, pre koho ako. Vraví sa však, že dobrého nikdy nie je dosť. Verím, že v tom, čo tu pán Matuška zanechal, je veľa dobrého. Preto mu chcem venovať túto krátku spomienku.
Bola som v záhradke, kde bolo plno kvetín. Niektoré už v plnom kvete, iné sa ešte len rozvíjali. V záhradke bolo však aj veľa trávy, ktorú bolo treba vytrhať spomedzi kvetov.
Táto otázka zaujala jedného človeka, ktorý mal možno práve nejaké ťažkosti a mal šťastie, že sa ho ujal človek, ktorý ho potešoval svojím úsmevom, milým a múdrym slovom. To zrejme v ňom vyvolalo otázky, odkiaľ sa v ňom berie toľko vytrvalosti a trpezlivosti.
Koľko sa hovorí o tom, ako málo máme času; veru, ideme do roboty, do školy, potom starosť o deti, o domácnosť, svoje záľuby, a to všetko ešte urobiť správne. A v dnešnom uponáhľanom svete... To nám je už predsa všeobecne známe. A zrazu takýto názov. A môže sa stať, že z toho množstva povinností budeme mať zrazu kopu času? Ľahko.
Beh po chodbe, zvedavé pohľady na seminaristov, nepodarený príkaz zachovať ticho, tajné výbehy von ktovie prečo;),a oneskorené dobiehanie na raňajky, ktoré boli na študentské pomery trochu priskoro. Ale aj ochotné ruky pomôcť pri umývaní riadu. A, samozrejme, očakávanie, čo nového sa tu dá zažiť. Tak aj takto to môže vyzerať, keď majú študenti cvičenia zo spirituality :-) .
Je advent, obdobie pred Vianocami. Ešte bude trvať necelé dva týždne. Je to obdobie, keď sa pripravujeme na Vianoce. Možno niekomu hneď napadne duchovná obnova a povie si, že on sa teda takto nepripravuje, no je to naopak: pripravujeme sa všetci. Či už upratovaním príbytkov, alebo prípravou, resp.naháňaním sa za darčekmi pre iných. Ďalší sa naozaj pripravujú duchovne :odopierajú si zábavu, viac sa modlia, aby pochopili skutočný význam Vianoc. Čo z toho je teda najdôležitejšie?