Keď dieťa počuje slovo matka, no evokuje to v ňom len akési cudzie slovo, veľakrát počuté, no nepozná jeho skutočný význam. Nepozná lásku matky, jej skrytú obetua starostlivosť, objatie, pokojný úsmev ani ochrannú ruku, ktorá ho vedie až do dospelosti, a vlastne, zostáva s ním po celý život, aj keď už možno len duchovným spôsobom. Keď dieťa nemá životný príklad...Aké to je, keď dieťa nepozná vôňu rodiny a domova? Pozerá sa len spoza plota s ostatnými deťmi s podobným osudom na iné deti, ktoré rodinu majú...
Prečo ľudia robia veci, ktoré potom chcú vrátiť naspäť? Odvrhnúť ich preč, nepoznať... Vlastné dieťa... Kde sa stráca materinský cit? Nepremyslené činy,...matky tvrdia, že nie sú pripravené na materstvo? Určite by sa to naučili. Čo im v tom bráni? Kariéra, peniaze, svoje vlastné sny, ktorých sa nechú vzdať. Ako však môžu dosiahnuť toto všetko, keď nedokážu to najzákladnejšie?
Čin vykonaný. A kto pri ňom trpí? Dieťa. A znovu len dieťa.
Presvedčenie, že mať deti, chcieť ich vychovávať k dobru a láske je nádherné poslanie. A za to sa človek nesmie hanbiť ani v dnešnej dobe, keď si možno povie, že je to zbytočné, lebo doba je aj tak zlá a človek žije podľa nej. Nie. Podstatné sú črty vryté do človeka od mala.Ako sa už potom rozhodne, to je vôľa každého jedného z nás. Pre rodičov je ale hlavné viesť ich po správnej ceste. Lebo deti sú nesmierny dar. Sú našou budúcnosťou.
Veď: Ako môže matka na svoje dieťa zabudnúť?
Ako môže láska v jej srdci takto vychladnúť?
Ako môže spávať a pokojne si nažívať?
Veď darovala život a dnes sa pred ním ukrýva!
Toto sú slová jednej pesničky s názvom Sen opustených detí, ktorú si môžete vypočuť s láskavým dovolením jej autora tu:
http://www.gospeltalent.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=70:krizik-sen-opustenych-deti&catid=38:talenty-v-sutazi&Itemid=50
