Raz, ešte na strednej škole, na hodine Náuky o spoločnosti sme čítali texty Edity Steinovej, ktorá hľadala pravdu. U nej som sa prvýkrát stretla s touto otázkou. Edita hľadala pravdu v štúdiu, vo filozofii, ale to ju neuspokojovalo. Potom sa jej dostal do ruky životopis sv.Terézie z Ávilya po jeho prečítaní zvolala: Toto je pravda! Preto hneď konvertovala na kresťanskú vieru (bola židovka). Konečnú pravdu však našla až u sv.Jána z Kríža, v hlbokom vnútornom spojení s Kristovým utrpením, ktoré má zmysel.
A tak už ani mne nebola neznáma otázka pravdy. Pochopila som, že každý človek si musí nájsť svoju vlastnú pravdu, ktorá ho bude uspokojovať a naplní ho. Že nemusí prijímať to, čo mu bolo dané, s čím vyrastal- ak v tom nájde nejaký rozpor so svojím presvedčením, mal by hľadať svoju pravdu. Áno, toto je väčšinou fenomén dneška: mladí "odpadnú od viery" z detstva a tak vyrastú a žijú ďalej. Toto však nie je konečné riešenie. Kde je odpoveď? Človek musí hľadať, lebo inak sa dostane na mylnú cestu a bude zbytočne trpieť, jeho okolie s ním. Musí hľadať, hľadať a nájsť. Lebo kto hľadá, ten nájde. Nie je to záležitosť pár dní, ani jednoduchá, niekedy trvá celý život. Výsledok však stojí za to.
A teda každý človek je pozvaný hľadať svoju pravdu vo svojom živote, ktorá je u každého iná a jedinečná. Nemusí to byť vstup do rehole, ako bolo uvedené v prvom príklade; pre veľa ľudí je to obyčajný život v rodine, v náboženstve, niekto hľadá pravdu vo filozofii, iný ju nachádza v spoločenstve ľudí, a niekto u Boha. Keď však objavíme pravdu a necháme sa ňou viesť, vtedy uvidíme, čo všetko môžeme dosiahnuť! Pravda znamená hľadať vo všetkom to najlepšie.
Tak pôjdeme aj my hľadať tú pravdu, aby sme boli vnútorne slobodní, odpútaní od zlých vlastností a na konci mohli povedať, ako Edith Steinová, dnes už sv.Terézia Benedicta od Kríža, že sme objavili VNÚTORNÝ POKOJ?
