- Prečo je ku mne ten človek taký milý, veď ma takmer ani nepozná? A ja som mu pretým neprejavil nijakú láskavosť, že by mi ju odplácal. Moc tomu nerozumiem...
- Vieš, on je kresťan...
- A to sú všetci takí? Ešte som sa s takým človekom nestretol! Jeho náboženstvo mu dáva toľko sily? Ako je to možné? A prečo vlastne? Prečo to robí?
- No vieš, je to takto: všetko pramení z lásky. Z veľkej Božej lásky, ktorú nám prišiel sprítomniť na zem sám Ježiš kristus. Tá láska sa nazýva bratská láska, čiže ku každému blížnemu, čo je každý človek, bez ohľadu na to, či ho poznáme, alebo nie, ako vyzerá, odkiaľ je. Kristus nám odovzdal prikázanie, aby sme svojho blížneho milovali ako seba samého. No a v tom sú zahrnuté naozaj všetky prikázania. Najprv však ale musíme milovať Boha. A Kristus ukázal svoju vrcholnú lásku ku všetkým ľuďom, keď sa nechal ukrižovať na kríži, aby zlomil moc prvotného hriechu a otvoril všetkým bránu do neba.
Odmlčal sa.
- Hm, hovoríš mi tu o nejakých tajomstvách..., ale prečo sú tí kresťania takí šťastní? Veď aj oni sú ľudia ako všetci ostatní. A majú tiež určite problémy, starosti. Nemajú na čele napísané, kým sú. Ako ich spoznám, že sú to oni?
- Tak, ako si spoznal aj tohto človeka. Pomáhajú si. A snažia sa aj ostatným. Vieš, je jedna veta, ktorú povedal Ježiš: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nech ma nasleduje." Preto aj oni obetujú svoje bolesti Kristovi. Z lásky. Za seba, za iných. Prežívať svoj život s Kristom, ktorý je pre mnohých jediným priateľom a najlepším priateľom všetkých. Konajú skutky lásky bez nároku na nejakú odmenu. A v ňom nachádzajú silu, potrebné milosti a pravú radosť. Najkrajším svedectvom je to, že Ježiš Kristus vstal zmŕvych a tak dal nám, všetkým ľuďom, nie len kresťanom, dal možnosť vstúpiť do večného života, do neba. Všetkým pokrsteným, ktorí uveria v jeho meno... Sú šťastní, pretože vedia, že po tomto živote, po smrti ich čaká život večný, radostný, so svojím Spasiteľom, že nebude ničota, vedia to, lebo to denne zakúšajú a prežívajú vo svojom živote. A vieš, je tu ešte jedna krásna veta, ktorú Ježiš vravel mnohokrát ešte počas svojho pozemského života: "Choď, tvoja viera Ťa uzdravila." Áno, pretože najprv je potrebné mať vieru v srdci. A potom vydávať krásne svedectvo svojím životom... Tak spoznáš kresťana.
Odmlčal sa na dlhšiu dobu.
A potom pokračoval: Asi máš pravdu. Niečo na tom bude. Chcel by som aj ja patriť do tej rodiny lásky. Musí byť krásne vydávať svedectvo svojím životom. Vieš, nie vždy oslovia človeka zákony... Ale toto je ich živé prežívanie... Možno sa na to dám aj ja... kde budem môcť prežívať pravé šťastie. ♥
