
Prečo si, prečo
ty krutá
tak zadubila ľudské srdce
i myseľ?
Čo teraz zostane mu?
Ako pôjde cestou-
ako smiešny
trpaslík, blázon?
Pod rúškom falošnej
morálky, či azda pretvárky?
Človeče, čo si to zo seba nechal spraviť?
Kričia aj kamene pod tvojimi nohami:
Prebuď sa!
Stal si sa otrokom
hlúposti
a tak teraz nevidíš to správne.
Ideš, kráčaš,
nevieš kam,
no si spokojný.
Ako ti pomôcť?
Prečo si sa ňou nechal ovládnuť?
Ale vždy je tu jedno riešenie:
ty vlastný rozum máš,
aj keď naň moc nedbáš,
pozri sa do seba,
zamysli nad tým
a účinok neminie výsledkom...