
Aké len oči má,
aká je nádherná,
ruky má samý cit,
na ráno, na úsvit.
Smiech z úst jej sála
aby mi čarovala,
a spevy veselé.
La, la, la, la
má,má, má, má,
hromadu vecí v kvete,
najkrajšie v celom svete,
všetky sú stvrorené
len pre mňa, patria mne...
Čo to len so mnou je,
ja tak ju milujem,
že strašne kričať chcem
nad strechy červené:
Patrí len mne!
Zdá sa to asi čudácke,
nie je to normálne,
možno poviete,
kto ľúbi tak, tomu
sa rozum popletie...