Svetielka

Tisíce svetielok

mihotajú sa vo tme.

Nič už nevidno,

len tie farebné lampášiky

čo osvetľujú tiché miesto.

Nad nimi z tmy,

ako pozorný strážca,

vysoký kríž vypína sa.

V posvätnom tichu.

Našli už svoj odpočinok,

medzi rôznofarebnými kvetmi

a svetlami ležia.

Stojím uprostred

a pozerám tam hore,

na najvyšší bod kríža.

Kam doviedlo ich 

to svetlo, čo cestu ukazuje?

To svetlo, čo vedie?

Po pozemskom boji

večný odpočinok.

Pohliadnem ešte vyššie,

a vidím:

v krajine svetla,

je ich domov.