A, vonku tuhá zima,
koná si svoju prácu.
Zamrzli cesty, lúky, tráva.
Zvieratá prišli bližšie k ľudským obydliam.
Hľadajú aj oni
kúsok ľudského tepla, pozornosti.
Či nezabudlo sa aj na nich.
Jaj, jeden nepozorný pohyb
a jedným skokom či mávnutím krídel sú preč!
Vrátia sa späť,
hlbšie, tam, odkiaľ prišli.
Na oknách mráz kreslí si
svoje obrazy.
Zabudla som už,
ako vyzerajú.
Z okna vidno
na stromoch nabielo omrznuté konáre s ihličím.
V bielu rozprávku zmenila sa krajina.
Ukáž mi, ukáž jej krásu!
Musela zima prísť,
ako pravidelne má ustanovené.
Tam zas- cencúle visia,
hej! povedz mi, Zima,
ktože to plakal?
Ale nie, oproti slnko svieti
a veľkými lúčmi rozohrieva
celú krajinu.
Preveď ma tadiaľ,
po tej ligotavej nádhere!
Tam, odkiaľ vidno všade!
Ukáž mi, že to nie zima,
že nie ona má má všetku moc!
Aha, vychádza slnko
jediným dychom
rozohreje ten
mráz...
