Keďže chodím do školy, pre ktorú sú takéto akcie povinné, aj ja som sa zúčastnila týchto cvičení, už laicky nazývané ducháče. Tak teda ak ste sa rozhodli otvoriť túto stránku, môžete aspoň v skratke vidieť, ako to prebieha.
Zvyčajne trvajú necelé 4 dni, no môžem povedať, že heslo rehoľných sestier- dojesť, dospať, domodliť- sa nepotvrdilo :-). Teda nie že by bolo nedostatok jedla, alebo modlitby, resp. duchovných aktivít, ale skôr ten spánok- určite sa nevyspíte. Dlho do večera (noci) beží nejaký super film (ktorý sa dá zaradiť medzi filmy, kt.vás niečím oslovia), alebo sa rozprávate, ste von,na nádvorí, ktoré je aj tak uzavreté:-), alebo idete podľa chuti do telocvične, alebo do kaplnky. To samozrejme v časovom rozmedzí. Keď sa konečne dostanete na izbu, ste hrdinky a jasné, že sa vám nechce spať. Čiže rozhovory pokračujú... No ráno je to potom horšie. Na ducháčoch sme sa spoznali po inej stránke, rozoberali sme si príbehy, rozprávali sme sa na danú tému. No nie je pravda, že sme tam boli uzavretí ako v žalári! Na ďalší deň nás čakal skvelý výlet do prírody. Škoda len, že počasie nevydržalo...:( Tiež sme mali voľný program, keď sme mohli robiť, čo chceme.
Myslím však, že pre všetkých bolo silným zážitkom vidieť všetkých seminaristov v dlhých čiernych klerikách pokope, keď všetci "híkali" : toľko kňazov pokope som ešte nevidela! ( no dobre, bolo s nami aj zopár chalanov. Ale fakt len zopár.) A budúci kňazi sú už na tých, čo tam chodia na ducháče, zrejme zvyknutí- veselo nám zakývali, alebo sa pozdravili. A po jedle- to by ste mali vidieť! poriadok ako správni chlapi- odpratať zo stola, poumývať riad.
V seminári však vládne trochu tajuplné ticho- možno preto to niekto z nás nevydržal a odišiel:)... Ale na konci sme viacerí odchádzali s pocitom, že sme si výborne oddýchli, aj tí, čo vôbec nie sú veriaci! Bodaj by nie, keď tu sme sa zaoberali len tým, čo nám bolo podané a žiadna škola, ale po odchode už na druhý deň čakala škola, seminárka a bežné povinnosti....
