Tisíc mil, těch tisíc mil... vraj ich prešiel 22 tisíc. Tak tu by sa naozaj dalo povedať, že je to dosť. Bolito dobre prejdené míle? Zdá sa, že áno, keď mal na každom koncerte toľko priateľov, ktorí ho poznali osobne. Zabával ľudí a mali ho radi. Ja som si ho prvýkrát všimla vo filme Kdyby tisíc klarinetů, a keď som sa dozvedela, že účinkoval v divadle Semafor aj Rokoko, kde pôsobila aj Hana Hegerová, ktorú mám obzvlášť rada kvôli šansónu :), začala som sa o neho viac zaujímať. Teda filmy Kdyby tisíc klarinetů, Limonádový Joe, Dýmky, Všichni dobří rodáci či Hotel pro cizince, muzikál Noc na Karlštejne, piesne Sbohem lásko, Jó,třešně zrály, To se nikdo nedoví, Mám malý stan, Tereza, Tak aby ste to vědela a mnoho iných určite ešte dlho zostanú v pamäti ľudí. Je to jeho časť, ktorú nám tu zanechal. Človek, ktorý odišiel, ale zostalo tu po ňom niečo. Krásna pamiatka. Ľutujem len to, že som sa s ním nestihla stretnúť tu, a želám si, aby takých umelcov bolo viac. A nielen umelcov, ale ľudí, ktorí budú mať svoju prácu radi. Tak teda dovidenia v nebi!
A na rozlúčku tu dávam jednu pesničku, ktorou by sa mohol s nami rozlúčiť:
http://www.youtube.com/watch?v=FtBAQIyi4O8
