Rozprávka O statočnom Fordíkovi

 Jamy boli všade, vľavo, vpravo, v strede cesty a nebolo možné ich nijako obísť, no jedine že by autá jazdili mimo cesty alebo vliekli sa po nej ako slimáčikovia. A to predsa nejde, tak by sa nikam nedostali.
Bolo už skoro leto a s cesta bola stále hrboľatá ba dokonca sa jamy každým dňom zvačšovali. Cesta bola z toho veľmi nešťastná a lamentovala: "Ja úbohá, keď auto vhupne do jamy, až ma všetko zabolí. A som strašne škaredá, minule jedno auto čo zastavilo na semaforoch povedalo, že som bola vyhlásená za najhoršiu a najškaredšiu cestu v celom kraji. Taká hanba!" Ako tak cesta nariekala, začulo ju autíčko Ford povedalo si, že toto len tak nenechá.
Tak aj bolo. Ford býval na parkovisku uprostred sídliska, kde parkovali ďalšie stovky áut. Podvečer spísal petíciu za opravu cesty a začal obchádzať každé autíčko a motorku na sídlisku, aby petíciu podpísali. Trvalo mu celú noc, kým získal odtlačky pneumatík všetkých autíčiek. Ráno bol veľmi unavený, no vydržal, lebo veľmi chcel pomocť ceste a odviezol petíciu na mestský úrad. " Úradníci o ceste vedeli už dávno, no peniažky minuli na sladkosti, preto nedokázali cestu opraviť. Petícia je ale doležitý dokument. Zvlášť keď ju podpísali všetky autíčka zo sídliska. Museli zvolať mimoriadnu schodzu a nájsť peniažky na jej opravu. Nakoniec sa tak aj stalo a už o týždeň prišli ujovia cestári so stavebnými strojmi a pustili sa do práce. Najskor frézou a zbíjačkou vyrezali celý povrch, bagrami vybrali starý štrk. Potom nákladné autá navozili na povrch nový štrk, žabou ho ubili a žehličkou urovnali, následne asfaltovacie auto vylialo na štrk nový asfalt. Valec po asfalte prechádzal hore a dole a dole a hore až kým cesta nebola rovná ako stol. Nakoniec ujovia cestári primontovali okolo cesty zvodidlá a dopravné značky a bolo hotovo. Z najhrbolatejšej a najškaredšej cesty sa razom stala cesta najrovnejšia a najkrajšia v celom kraji. Všetci si veľmi pochvaľovali túto zmenu a ďakovali Fordu, lebo bez jeho iniciatívy by dodnes bola cesta ako predtým. Fordík len mumlal popod nárazník, že to bola jeho povinnosť ale vo vnútri v motori ho hrial dobrý pocit, že pomohol ostatným.