Na ministerstve práce pripravili pod vedením pseudoodborníčky Tomanovej business case, ktorý spočíval v prilákaní určitého počtu sporiteľov späť do deficitného štátneho I. piliera (viď môj starší článok). Po viac ako dvoch rokoch sústavného osočovania, šírenia neistoty medzi sporiteľmi, či zavedenia možnosti vystúpenia z piliera, prišlo osudné rozhodnutie upraviť výšku poplatkov do fondov. Marketingovo tomu predchádzala priam legendárna tlačovka, v ktorej expremiér novinárom zverejnil výšky príjmov manažérov dôchodkových spoločností. Sociálna závisť ako vyšitá. A s ňou vie Fico skvele narábať. Celé dlhé štyri roky.... Toto osudné rozhodnutie spôsobilo, že sa najmä rastové fondy stiahli z investícií do akcií a uprednostnili štátne dlhopisy, ktoré nedosahujú taký rast (niektoré boli dokonca z Grécka).
A teraz trochu osobne. Keď v roku 2006 vznikal II. pilier, žil som v zahraničí. Dobrovoľne som sa doňho prihlásil, nakoľko mi príjem umožňoval odkladať si v ňom prostriedky. Vybral som si rastový fond, keďže do dôchodku som mal viac ako tridsať rokov a skúsenosť ukazuje, že investovanie malých súm do akcií počas dlhého obdobia poskytuje atraktívnejší výnos ako investície do štátnych dlhopisov, či niektorých iných komodít. Osobne mám s dlhopismi trochu problém, nakoľko sa jedná o financovanie spotreby, alebo dlhov štátu. Na rozdiel od nich reprezentujú akcie firmy, ktoré tvoria hodnoty. Keď som sa uprostred krízy vrátil na Slovensko, otvoril som si aj sporiaci účet v III. dôchodkovom pilieri, ktorý podporuje aj môj zamestnávateľ. Bolo to začiatkom roku 2009, kedy mnohí na investície do akcií ani nemysleli. V dôchodkovej spoločnosti mi „poradcovia“ núkali konzervatívny fond, čo som odmietol aj napriek tomu, že mal krajšie vyzerajúci graf. Aj v III. pilieri som sa rozhodol pre rastový fond, keďže sa jedná o investíciu na viac ako desať rokov. Nie som investičný odborník, ale situáciu som vnímal nasledovne:
A) rastové fondy investujú prevažne do akcií
B) akcie boli začiatkom roka 2009 na hlbokom dne, teda cena jednej jednotky akciového fondu bola nízka
C) za málo peňazí sa teda dá kúpiť veľa jednotiek (veľa podielov vo fonde)
Aký je teda výsledok? Po roku investovania do rastového fondu v III. pilieri sa moje postupne investované peniaze zhodnotili o cca. 9%. Hodnota jednotky v rastovom fonde počas celého pozorovaného obdobia rástla, viď graf:
V druhom pilieri vyzerá graf trochu inak:
Pre úplnosť dodávam, že sa jedná o dve rôzne správcovské spoločnosti, ktoré majú rôznych manažérov a odlišnú stratégiu investovania. Ale jedná sa v oboch prípadoch o dva rastové fondy. Jeden bez štátneho zásahu uvedený vyššie a druhý so štátnym zásahom najhrubšieho amaterizmu uvedený nižšie. U spodného grafu som zámerne ponechal dlhšie obdobie, aby bol evidentný zlom začiatkom roku 2009. Výnosnosť tohto fondu bola polovičná. Z rastového fondu sa stal plazivý a spolu s tisíckami ďalších patrím k poškodeným sporiteľom II. piliera. Vítam preto snahu novej vlády o stabilizáciu dôchodkového systému a najmä o zrušenie nezmyslov napáchaných v druhom pilieri. Čím skôr tým lepšie. Akcie sú stále podhodnotené a netreba premeškať postupné oživovanie hospodárstva prinášajúceho zhodnotenie peňazí sporiteľov.
P.S. Ľudia, ktorí nás všetkých takto bezohľadne a diletantsky poškodili, žijú z našich daní a s imunitou v parlamente.
