Narodený ešte v Československu, vyrastal v Číne, vyštudoval v Nemecku, aktuálne žije na Slovensku, pracuje v IT. Zoznam autorových rubrík: Staré články, Blog
Som jedným z asi dvoch miliónov ľudí, ktorí dobrovoľne bankujeme s II. dôchodkovým pilierom. Aj ja som dostal onen slávny list od Sociálnej poisťovne, s ktorou síce bankujem z donútenia, no rozhodla sa, že ma bude informovať o otvorení druhého vraj nevýnosného piliera.
Začalo sa odpočítavanie posledného roka druhej vlády R. Fica. V minulých blogoch ( tu a tu ) som sa venoval rankingu Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti a ekonomickej slobody. K prvému blogu ma vyprovokovalo zavádzajúce tvrdenie premiéra, ktorý použil rebríček ekonomickej slobody na argumentačnú podporu zmien v zákonníku práce. Pomýlil si pritom ekonomickú slobodu s konkurencieschopnosťou (tam ranking Slovenska totiž až tak ružovo nevyzeral). Účelom novely ZP mala byť séria prosociálnych zmien, ktoré pomohli akurát tak zvýšiť náklady zamestnávateľom a znížiť pružnosť trhu práce.
Parlament schválil vlaky zdarma pre niektoré vybrané skupiny obyvateľov. Na “zdarma” jazdenie sa poskladjú iné skupiny obyvateľov prostredníctvom daní, t.j. nedobrovoľne pod hrozbou násilia zo strany silových zložiek. Parlamentu, vláde a Železničnej spoločnosti zjavne uniká fakt, že jazdenie “zdarma” tu máme už dlho. Pýtate sa ako to funguje?
Denník SME včera zverejnil článok o Martinovi Kotlebovi - bratovi bystrického župana, ktorý sa zázračným slovenským spôsobom dostal do vedenia jednej župnej spoločnosti. Na reportáži o rodinkárstve v Banskobystrickom samosprávnom kraji by nebolo inak nič závadné, ak by do kritiky nenamočil úplne nevinného menovca Martina Kotlebu.
Možno budem pre niekoho blázon, ktorý chce platiť drahý roaming, či riskovať kontamináciu tela ortuťou z teplomera. Ale je to so mnou oveľa horšie, lebo chcem aj vysokovýkonný vysávač, či auto bez scvrknutého motora a žiarovku, ktorá sa netvári ako dekoračné svietidlo.
Pán premiér, splátkový predaj firiem Vášho protikandidáta Kisku nazývate úžerou. Ako právnik so špecializáciou na trestné právo asi viete, že úžeru definuje zákon č. 300/2005 v §235 ods. 1 takto: Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok až päť rokov.
Vážení čitatelia, pripravil som online petíciu týkajúcu sa aktuálnych udalostí na Ukrajine. Prosím o Váš podpis. petíciu adresujem veľvyslanectvu Ruskej federácie.
Ak sa jedná o porovnávanie Slovenska s inými štátmi, z úst premiéra počúvame do zblbnutia, že "sme najrýchlejšie rastúcou ekonomikou eurozóny". V minulosti pán premiér v tomto kontexte rád spomínal umiestnenie Slovenska v rankingu krajín až do tej miery, že si rebríčky účelovo poplietol, čo som rozoberal v mojom blogu. Po viac ako dvoch rokoch vlády Smeru sú k dispozícii nové rebríčky tak ekonomickej slobody, ako aj konkurencieschopnosti Slovenska. Poďme sa spolu pozrieť na výsledky.
Pán premiér zverejnil 25.9. v HN stĺpček s názvom "Zdravý kompromis", v ktorom obhajuje zmeny zákonníka práce. Pokladá za potrebné, aby sme mali na Slovensku "Rovnováhu medzi voľnosťou pre podnikateľov a dobrými pracovnými podmienkami zamestnancov", čo povedie je "k motivovanému pracovnému výkonu a produktivite práce a tým aj ku konkurencieschopnosti firiem (...)". Zákonník práce je asi posledné, čo by ma k pracovnému výkonu motivovalo. V článku ma však zaujalo viac argumentácia, ktorou premiér rozptyľuje obavy z účinkov novely na podnikateľské prostredie. Čitateľa presviedča číslami (bez odkazu na zdroj) o tom, že "Slovensko je podľa štúdie 75 mimovládnych organizácií z celého sveta 33. ekonomicky najslobodnejšou krajinou zo 144 krajín sveta. Poľsko je 48., Česko 58., Maďarsko 64". Teším sa spolu s premiérom z pekného umiestnenia. Menej sa teším z jeho zavádzania.
Minulý týždeň prebehla médiami starostlivo spracovaná PR správa o tom, ako si akcionári zdravotnej poisťovne Dôvera vyplatili dividendy a ako to je všetko v poriadku. O týžden neskôr samovládca Fico naplnil svoje populistické hrozby a vo vláde dal schváliť plán na zlúčenie zdravotných poisťovní. Načasovanie je samozrejme "náhodné".
Problematika zdravotníctva je jama levia, ktorá má na svedomí mnoho životov v rétorickom, ale aj skutočnom slova zmysle. Týmto blogom sa do jamy dobrovoľne hádžem. Ako občasný pacient, platca zdravotných odvodov a ako človek, ktorý sa už desať rokov pohybuje v prostredí IT služieb. Prečo IT služieb vysvetlím nižšie. Doteraz som šomral nad kvalitou zdravotníckych zariadení, ochotou ich personálu a dúfal som, že sa nedávnemu štrajku lekárov, či zdravotných sestier ako nadchádzajúci otec vyhnem. Mali sme v tomto šťastie. Chcem sa na tomto mieste podeliť o vlastnú predstavu o tom, ako by mohlo naše „chorobníctvo“ fungovať. Nemusíte s ňou súhlasiť. Na vyjadrenie nesúhlasu a ponúknutie alternatív je kopec v diskusii.
Pred tromi dňami bol vo viacerých nemeckých denníkoch publikovaný otvorený list 172 nemeckých, rakúskych a švajčiarskych ekonómov, ktorí vyzývajú občanov (nie politikov) k odmietnutiu bankovej únie, ako ďalšieho kroku umožňujúceho presúvať stráty súkromných bánk na plecia daňových poplatníkov. Medzi najvýznamnejších signatárov patrí Prof. Hans-Werner Sinn, riaditeľ inštitútu ifo (Institut fuer Wirtschaftsforschung), ktorý už počas krízy v rokoch 2007/2008 ostro kritizoval vládne balíčky na ozdravenie bánk. Dovolil som si list preložiť a po čase trochu potrápiť nemčinu. V len asi tristo slovách originálneho textu je veľa pravdy. Škoda, že sa k podobnému kroku neodhodlali slovenskí ekonómovia.
Ak dovolíte, nebudem používať Váš akademický titul. Jemne povedané, je v ňom nejasno a tak ostaneme pri priezviskách. Univerzita Mateja Bela je naša spoločná alma mater, pán Richter. Rovnako ako Vy, aj ja z nej mám bakalára a spolu so mnou ďalších 15-16 študentov nášho ročníka. Na rozdiel od Vás si pamätáme témy našich bakalárskych prác, nad ktorými sme strávili celé týždne, aby sme z nich mali slušné známky. Stretávali sme sa spolu šesť semestrov na skúškach a zápočtoch, drvili sme sa do noci, pred štátnicami vypili litre redbullov, nakoniec sme to dali, hrdo sme si prebrali vydreté diplomy a patrične sme to oslávili.
Predstavte si, že si jedného krásneho dňa sadnete do lietadla, pripútate sa, vypočujete si prednášku letušiek o tom, že dýchacia maska, vesta a znalosť únikových trás vám zachránia život. Rutina. Potom sa ozve pilot a povie "Vážení cestujúci, vítam Vás na palube letu XY do Paríža, kam sa spolu s posádkou pokúsime doletieť...". Rovnaký pocit, aký by mali zdesení cestujúci pomyselného letu do Paríža, mám z programového vyhlásenie vlády SR na roky 2012-2016.
Áno, presne tam patrí "Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu" (ACTA), čo je krycí názov pre...vlastne neviem to presne definovať a preto hneď v perexe odkazujem na dobrý článok českého PC Tuningu, ktorý ľudskou rečou vysvetľuje podstatu dohody. Samotná dohoda je výsledok dlhodobého tlaku filmového a hudobného priemyslu (A/V priemyslu) na volených zástupcov ľudu s cieľom zastaviť skazu zastaralého biznis modelu. A práve tomu modelu sa chcem trochu venovať.
V posledných voľbách Fico utrpel víťazstvo, ako povedal vlastnými slovami na povolebnom mítingu v Ružomberku. Tieto voľby vyhral suverénne. Pravicové strany majú kopec času zamyslieť sa nad sebou. Každá jedna, vrátane tej mojej. Nedovolím si predpovedať budúce zloženie vlády. Je však možné, že sa nám tu črtá paralela s rokom 1998, kedy V Nemecku po rokoch vlády kresťanských demokratov (CDU/CSU) Helmuta Kohla preberal žezlo Gerhard Schröder - nádej tamojšej sociálnej demokracie (SPD).
Slovenská top téma Gorila bola diskutovaná snáď zo všetkých možných uhlov pohľadu. Hlavní aktéri mlčia a zatĺkajú. Pozornejšiemu čitateľovi neunikne postoj tlače, ktorá sa zafarbila stranícko-sponzorsky: Pravda o Gorile radšej nepíše, SME zaujíma vlažný postoj. Diskusia zatiaľ prebieha na domácej pôde a je pochopiteľne predmetom predvolebnej kampane. V posledných dvoch týždňoch je okorenená aj o demonštrácie. V mojom poslednom blogu som uviedol, že vyšetrenie kauzy v slovenských podmienkach pokladám za sci-fi, či paranormálny jav. A to bez ohľadu na kvalitu jednotlivcov v policajnom zbore, či v radoch prokurátorov a sudcov. Napadá mi však jeden spôsob, ako vyšetrovaniu pomôcť.
O spisoch Gorila a Gorila I sa už napísalo a povedalo veľa. Mnohí z nás tušili, domnievali sa, či predpokladali biznis model slovenskej politiky. Gorilie spisy to potvrdili. Najlepšie to zatiaľ vykreslil jeden priateľ, keď to celé prirovnal k adolescentovi, ktorý zhruba tuší, o čom je sex, a náhodou dostane k pornočasopisu. Gorila je z tohto uhla pohľadu veľmi plastický obraz o Slovensku.
Sociálne siete sú plné výziev na voľbu poštou v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Teší ma to. Voľba poštou predstavuje v súčasnosti jediný spôsobo, ktorým môže občan-volič voliť zo zahraničia. Zaujímavé, že diskusia o tom, ako voliť elektronicky, napr. cez internet, zaostáva za výzvami k poštovej voľbe. A to aj napriek tomu, že sme sa naučili cez internet bezpečne nakupovať, realizovať bankové prevody, či zdieľať údaje na sociálnych sieťach. Žiaľ verejná správa zaostáva v kvantite, ale aj kvalite elektronických služieb v porovnaní s inými krajinami, alebo v samotnom porovnaní s domácou súkromnou sférou.
Zvolebnieva sa a strany pomaly prichádzajú s volebnými programami. Tu a tam príde politické vyhlásenie - predzvesť toho, čo v programoch strán nájdeme. Ako daňového poplatníka ma zaujali hneď dva návrhy. Ten z programu Smer-SD o zavedení tzv. milionárskej dane pre príjmy vo výške 33.000 Eur. Neprekvapuje ma to. Len by som preferoval iný názov, lebo tridsaťtritisíc nie je milión, skôr sa to podobá na plácu šikovného a vzdelaného človeka. Ostal som ale zaskočený komentárom v Hospodárskych novinách, kde pán Marcinčin (KDH) vyhlásil koniec doktríny rovnej dane.
