Snaha o blaho ľudí pred dovolenkovou sezónou jemne koreluje so snahou o blaho znovuzvoleniachtivých politikov pred eurovoľbami. Roaming bude lacnejší, či dokonca zdarma, tak znie kľúčové posolstvo. Pohľad telekomunikačného operátora na roaming je mierne odlišný. Asi preto, že zákazníkom nebude môcť účtovať poplatky, ktoré jemu operátori v zahraničí naopak účtovať budú. O implementačných nákladoch nevraviac. To sa rovná čistej strate z regulácie. Keďže časť príjmov tel. operátora podlieha reguláciám a iná časť nie, je zrejmé, kde si operátori budú stratu kompenzovať. Pre väčšinu z nás, ktorí raz za čas cestujeme na dovolenku, to nebude žiadna úspora. Za pár dní lacného telefonovania si niekde inde priplatíme. Nevraviac o občanoch, ktorí roaming vôbec nevyužívajú. Tí sa naň iným cestujúcim občanom poskladajú. Ďakujem eurokomisii za prezieravosť.
Pred časom som s chrípkovým pocitom siahol po zaručene bezpečnom baterkovom teplomeri v cene asi 12 Eur. Teplomer mal na môj pocit iný názor a veselo meral pod 37. Presvedčil ma, aby som išiel do práce. Placebo efekt sa nekonal. Domov som prišiel zničený a teplomer sa odvážil namerať teplotu mierne cez 37. V rodine mám lekárov a tak som si požičal ortuťovú klasiku. Pri pohľade na nameranú teplotu som chcel volať 112. Keď sa nám narodilo dieťa, predsa len nám to nedalo a kúpili sme drahý značkový teplomer, ktorý meria teplotu na čele, resp. v uchu. Tento teplomer bol úplný schizofrenik. Na čele meral v horúčkových stavoch okolo 37,5, v uchu 40. No vyberte si. Ďakujem eurokomisii za extra výdavky spojené s naháňaním teplomerov. Po troche gúglenia zistil, že niektoré malé baterky, ktoré sa v tzv. bezpečných teplomeroch nachádzajú dodnes môžu obsahovať ortuť. Po týchto skúsenostiach vlastním ilegálny socialistický ortuťový teplomer a jednu elegantnú cestovnú ortuťovú rýchlobežku, ktorú som našiel v rodinnej pozostalosti. O ortuťovom tlakomeri radšej ani nehovorím. Jeho digitálny variant chcel zo mňa urobiť kardiaka pred tridsiatkou.
Nedávno som kupoval nové auto. Od viacerých výrobcov som si naštudoval celý rad katalógov s cenami a výbavami. Na viacerých som sa bol previesť. Výrobcovia sa dnes predbiehajú v tom, kto spraví menší motor s papierovo väčším výkonom a pritom dosiahne nízke hodnoty emisií CO2. Motory s objemom 1000 ccm sa stávajú opäť normou. Papierová spotreba vyzerá dobre. Vybral som si konkrétnu značku a stupeň výbavy. V rozhodovaní mi ostala už len motorizácia: menší ekologický turbomotor vs. väčšia atmosférická klasika, ktorú daný výrobca montuje dlhé roky s približne rovnakým výkonom. Pri pohľade na technické parametre vraj ekologického auta som ostal prekvapený nad jeho hmotnosť. Ekologický variant s menším motorom je o malé vrecko cementu ťažší ako klasika. Nevraviac o citeľne vyššej cene, či o pravdepodobne vyšších nákladoch na servis zložitého motora. K tomu rozdiel v spotrebe činí len liter podľa výrobcu. Pri mojom počte kilometrov som spočítal návratnosť extra investície do ekologického motora za päť a pol roka. Ostáva mi len dúfať, že eurokomisia nevymyslí nejakú dať z neplnenia emisných normiem.
V istom nemenovanom hobby markete som zháňal nové žiarovky. Tá pôvodná s prívlastkom úsporná vydržala ledva dva roky a keďže do nej dali ortuť, ktorá už nemôže byť v teplomeroch, tak som ju musel zaniesť ako nebezpečný odpad do zberni v elektroobchode. Pri tejto životnosti si už dlhšie odkladám bločky kvôli reklamáciám. V regáloch preplnených úspornými žiarovkami som našiel klasickú číru 60W žiarovku označenú ako "dekoratívna žiarovka". Otváram obal, či to nie je zlý vtip. Nie je. Edison sa v hrobe obracia.