Slovensko figuruje vo viacerých rankingoch, ktoré sú verejne dostupné a pravidelne ich jednotlivé inštitúcie obnovujú. Nadviažem na môj posledný blog, v ktorom som sa zameral na rebríčky ekonomickej slobody a konkurencieschopnosti. V kategórii ekonomická sloboda sa vyhodnocuje voľný prístup na trh, ochrana osôb a ich majetku, či dobrovoľnosť výmeny tovarov a služieb, v kategórii konkurencieschopnosť sa štúdie zameriavajú na vplyv jednotlivých politík vlády na konkurencieschopnosť ekonomiky. Z oboch definící je zrejmé, že Slovensko by sa malo usilovať tak o ekonomickú slobodu, ako aj o svoju konkurencieschopnosť. Bez týchto atribútov riskujeme postupné zaostávanie a znižovanie životnej úrovne.
Kategóriu ekonomickej slobody dlhé roky analyzuje Heritage foundation a každoročne publikuje svoj index ekonomickej slobody. Slovensko v ňom dosiahlo 57. priečku. Je to prepad o šesť priečok! Susedné krajiny nás tromfli minule, teraz ešte pritvrdili: Česko si prilepšilo z 30. na 26. miesto, Poľsko za nami zaostávalo na 64. priečke, teraz je na 50. Orbánovské Maďarsko zrovna nie je príklad úspechu, vidno to na poklese z 49. na 50. priečku. Z postkomunistických krajín tomuto rebríčku suverénne kraľuje Estónsko, ktoré na 11. priečke predbehlo upadajúce USA (Yes, we can!) a umiestnilo sa hneď za bohaté Dánsko, ktoré uzatvára TOP 10. Trend poklesu ekonomickej slobody za vlády Smeru je teda zrejmý.
V kategórii ekonomickej slobody je k dispozícii aj štúdia Fraser institute, ktorá vychádza ex-post a zameriava sa skôr na výsledkové, ako na predpokladové kritériá. V mojom poslednom blogu som uviedol dáta za rok 2010, kde sa Slovensko umiestnilo na 35. mieste, čím sa pán premiér náležite pochválil a využil rebríček nesprávnym spôsobom pre podporu zákonníka práce. Tým si pomýlil rebríčky, keďže zákonník práce má dopad primárne na konkurencieschopnosť, ku korej sa dostaneme. V aktuálnej štúdii Fraser institute s dátami za rok 2011 si Slovensko polepšilo o dve priečky a skončilo na 34. mieste celkového hodnotenia. Krátka vláda I. Radičovej dosiahla zlepšenie aspoň v kategóriách ekonomických slobôd a finančnej stability.
V kategórii konkurencieschopnosti ekonomiky štátov vychádza pravidelne štúdia Svetového ekonomického fóra "The Global competitiveness report 2013/2014". Táto štúdia hodnotí politiky vlád 148 krajín sveta a ich dopad na konkurencieschopnosť daného štátu. Slovensko si aj v tomto rebríčku pohoršilo a klesalo postupne od roku 2010 zo 60. cez 69., 71. až na dnešné 78. miesto celkového hodnotenia.
Konkurencieschopnosti najviac priťažili - okrem klasiky v podobe byrokracie a korupcie - najmä zákonník práce a zvýšené dane. Týmto by som si dovolil pozdraviť našich expertov Richtera a Kažimíra, ktorí v ťažkej pohode presadzovali škodlivé opatrenia. Ak by sme išli hlbšie do reportu, čo predstavuje v niektorých oblastiach istú sebatrýzeň, tak by sme si všimli, že sme na absolútnom chvoste v otázkach vymožiteľnosti práva, organizovaného zločinu prepojeného na štát, kvality vzdelávacieho systému a v schopnosti udržať si vzdelaných ľudí doma.
Za najsmutnejší fakt však považujem náš postupný prepad z najvyššieho vývojového stupienka ekonomiky, tzv. "Innovation driven economy" na nižší stupeň, t.j. "Efficiency driven economy". Inými slovami povedané: ekonomiky v prvej kategórií konkurujú inováciami, novými biznis modelmi a prístupmi, ekonomiky v nižšom stupni vývoja sa sústreďujú na efektivitu práce, výrobných postupov a pod. Report v tomto len potvrdzuje našu strategickú slabinu.
Tieto svetlé zajtrajšky si náš premiér-zbabelec uvedomil a uteká sa pred nepohodou opevniť na hrad.
