Problémom nie sú ani tak peniaze, ako vôľa a schopnosť niečo robiť. Aktuálne vedenie Bratislavského kraja tému obchvatu uchopilo a posunulo do fázy prípravy konkrétnych projektov a pochválilo sa otvorením prvého úseku medzi Slovenským a Chorvátskym Grobom. Vyzeralo to dobre, no je tu veľké ALE….
BSK v lete zverejnil informácie o Malokarpatskom obchvate, ktorý by odbremenil obce od Dubovej až po Svätý Jur od automobilovej dopravy. Každý, kto cestuje pozdĺž Malých Karpát od Bratislavy cez Pezinok, Modru a ďalej smerom na Častú, tak dobre pozná túto poddimenzovanú dopravnú tepnu.
Na celom úseku sa nachádza na slovenské pomery zaujímavá situácia, ktorou je obchvat mestečka Svätý Jur. Na plánoch vidno dve alternatívy:
Alternatíva A je klasicky vedená čo najďalej od mesta v tesnej blízkosti prírodnej rezervácie Šúr. Alternatíva B je vedená nešťastným spôsobom popod centrum mesta. Na alternatívu tzv. podzemného obchvatu sme ako skupina aktivistov upozornili župana Juraja Drobu a jeho tím v októbri 2020. Riešenie župa prijala ako oficiálnu pripomienku a v marci 2021 bola zapracovaná do územného plánu. No trasovanie podzemného obchvatu sme navrhli úplne inak a najmä šetrne z pohľadu stavebných zásahov vrátane využitia existujúcej pozemkovej dispozície kraja (cesta II/502). Na konci r. 2020 prebiehal výber firmy na prípravu projektovej dokumentácie. Firme bol návrh daný k dispozícii. Župou navrhované riešenie kopania úplne nového tunela popod mesto plné pivníc a historických katakomb má povahu “chceme alternatívu, ktorú ale nechceme postaviť”. Projekt zvulgarizoval pôvodný návrh (PDF na stiahnutie tu), ktorý v tomto blogu v stručnosti predstavím.
Problém: obchvat kontra prírodná rezervácia
Svätý Jur dnes pretína frekventovaná cesta II/502 s jej zhruba 30-35 tis. vozidlami v rannej a poobednej špičke. Výstavba tejto štvorprúdovej cesty prebehla koncom 70. rokov minulého storočia a podstatne zmenila vzhľad mesta Sv. Jur a Grinavy (dnes súčasť Pezinka). Štvorprúdovku chceli údajne súdruhovia, aby mali komfortnejšiu cestu do Limbachu za poľovačkami, vínom, chatami….a súdružkami. Na Slovensku od čias súdruhov pribudlo asi tak 2 mil. áut, z ktorých nemalá časť smeruje do Hlavného mesta.
Pôvodne plánovaný obchvat obchádzal Grinavu s Svätý Jur. Cesta je vedená relatívne ďaleko od mesta a tých 30-35 tis. vozidiel denne odbremení nová štvroprúdová cesta. Ak sa však lepšie pozriete, tak cesta je vedená tak, že sa nachádza v najtesnejšej blízkosti Národnej prírodnej rezervácie Šúr, doslova na jej hraniciach. Jeden zo starších návrhov rovno ignoroval NPR Šúr a cestu viedol bezmozgovo cez rezervácu (čierne krížiky). Korigovaná trasa je prerušovanou červenou tesne po hranici NPR Šúr:
NPR Šúr je súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorú členské štáty Európskej únie vyhlasujú pre zachovanie najcennejších a ohrozených druhov a biotopov Európy - NATURA 2000 - územie európskeho významu SKUEV0279. NPR Šúr je zároveň chránené vtáčie územie (CHVÚ) podľa zákona č. 543/2002 Zb. a je zaradené do medzinárodného Zoznamu mokradí medzinárodného významu podľa Ramsarského dohovoru o mokradiach. A to celé v tesnej blízkosti Bratislavy.
Bratislavský kraj chce naplniť spoločenskú objednávku obyvateľov okresu Pezinok po obchvate. Je to legitímny cieľ a základná úloha kraja v oblasti dopravy. Napĺňanie spoločenskej objednávky však nesmie ísť na úkor jednej z najvzácnejších prírodných rezervácií na Slovensku.
Aké riešenie sme župe navrhli?
Ak sú dané mantinely, že chceme odviesť dopravu z existujúcej trasy II/502, ktorá smeruje cez Svätý Jur a Grinavu a súčasne potrebujeme chrániť NPR Šúr, je potrebné siahnuť k nekonvenčným riešeniam. Medzi takéto patrí vybudovanie obchvatu, ktorý vyrieši oba problémy súčasne. Znie to trochu ako kvadratúra kruhu, no len do momentu, keď si uvedomíme, že obchvat sa dá stavať aj pod zemou. Tu sa ponúka využitie trasy, po ktorej dnes vedie cesta II/502. Ľudovo povedané zakopanie štvorprúdovky pod zem.
Podzemné obchvaty nie sú na Slovensku bežné. Pojem pripomína tunel a ten priam symbolizuje celý rad predražených nepodarkov alebo nedorobkov. No to nie je vinou tunelov samotných, ale nefunkčného štátu a bezohľadných ľudí v ňom pôsobiacich. Preto hneď na začiatku neriešme tento pseudoargument.
Inšpirácia zo zahraničia
V susednom Rakúsku nájdeme pomerne často tieto typy obchvatov. Medzi najväčšie patrí obchvat Viedne (rýchlostná cesta S1/S2), ktorá je veľkou časťou vedená pod zemou a odbremenila tak mestský okruh o tranzitnú dopravu. Pamätníci vedia, aké peklo to bolo ísť cez mesto v 90. rokoch. Porovnanie obchvatu Viedne s okresnou ligou veľkosti Pezinok samozrejme nie je primerané.
Ostaňme však v Rakúsku, kde sa v údoliach hôr nachádzajú obce a mestá. Prechádza cez ne tranzitná doprava. Zároveň chýbajú priestorové možnosti stavať obchvaty. To prinútilo staviteľov k nekonvenčnému stavaniu obchvatov pod mestom / obcou alebo ich vysekanie do svahu na jednej zo strán údolia. Príkladom je cesta 311, ktorá je vedená mimo malého okresného mesta Zell am See. To už je podobná liga, ako Pezinok. Pri obci Oberreit tranzitná doprava vchádza na obchvat a vychádza až za historickým jadrom mesta. Toto riešenie sa vyhýba tesnej blízkosti jazera a je šetrné k historickému jadru mesta.
A takto vyzerá rozdeľovník dopravy pred mestom. Vpravo je vidno vjazd do podzemného obchvatu:
Tieto stavby nás inšpirovali v prípade obchvatu Svätého Jura. Nedostatok miesta tu nezapríčiňuje údolie hôr, ale historické centrum mesta (Mestská pamiatková rezervácia) z jednej a NPR Šúr z druhej strany. Táto analogická situácia si žiada analogické riešenie - podzemný obchvat. Zároveň nám ostáva cesta II/502. Čo s ňou? Je to nepekná štvorprúdovka, ktorá vznikla rozšírením starej tzv. hradskej. Dnes vyzerá takto:
Napadlo mám túto cestu využiť pre podzemný obchvat. Obchvat v časti Grinava je možné riešiť tradičným obchvatom vedeným po povrchu v pôvodne navrhovanom koridore. V tých miestach nezasahuje do zastavanej oblasti a ani do NPR Šúr. Za Grinavou v smere do Svätého Jura by bolo možné využiť koridor už existujúceho premostenia vedeného ponad železničnú trať, napojiť sa a využiť existujúcu cestu II/502, ktorú je možné v mieste styku zapustiť do zeme - pod úroveň súčasnej cesty a viesť ju popod celý Svätý Jur. Podzemný obchvat by vyšiel na povrch v miestach križovatky situovanej pri logistickom centre vo Svätom Jure tak, ako je to uvedené na obrázku nižšie modrou farbou. Miesto zakončenia v smere do a z Bratislavy je navyše priaznivo umiestnené v svahu:
Po zapustení cesty II/502 do zeme by na jej mieste mohol konečne vzniknúť kvalitný verejný priestor. Porovnajte si to so súčasnou bezútešnou štvorprúdovkou:
Aká je realita projektu?
Bratislavský kraj si na jednej strane osvojil nápad s podzemný obchvatom. Treba oceniť otvorenosť k nekonvenčnému riešeniu. Na druhej strane nechal naprojektovať podzemný obchvat asi najzložitejším možným spôsobom namiesto jednoduchého riešenia v podobe zapustenia cesty II/502 pod zem, ako sme kraju vnavrhovali. Tým sa ale BSK vystavuje nemalému riziku, že obchvat pôjde v testnej blízkosti NPR Šúr a posudzovanie dopadov premávky 35 tis. vozidiel na miestny ekosystém môže celý zámer na dlho zablokovať, resp. ho priamo ohroziť.
