Na UMB som nepokračoval v magisterskom štúdiu. Latka bola nastavená nízko, primárne bolo zinkasovať poplatok za semester. Nevraviac o tom, že prednášky vyučujúcich svojho času brainwashnutých marxizmom-leninizmom, plánovaným hospodárstvom, neskôr prekabátených do porevolučných šiat...čo Vám budem hovoriť, sám to poznáte pán Richter.
Ťahalo ma to do zahraničia. Zapísal som sa na Ludwig-Maximillians-Universität v Mníchove. Naivne som si myslel, že bakalársky diplom zo Slovenska ma posunie aspoň k malým štátniciam (Vordiplom). Komisia zvaná Pruefungsausschuss (nezlomte si jazyk, zle by sa Vám vystupovalo v médiách) na mňa a na môj preložený diplom pozerala ako pero z divána. Výsledkom bolo, že z mojich troch štátnic spravila tri kredity a ocitol som sa prakticky na začiatku. Vtedy som bol naštvaný, ale dnes pri nekalých praktikách UMB môžem byť vlastne rád. Ani neviete, ako ste absolventom s diplomami UMB pomohli pri hľadaní si uplatnenia, či v štúdiu v zahraničí.
Štúdium v Bavorsku bolo v mojich časoch bezplatné, ale životné náklady vysoké. Mal som preto tvrdý režim zložený z práce na pol úväzku a následne štúdia na univerzite až do večerných hodín. Aby som ušetril náklady na bývanie, na začiatku som býval na úplnom kraji mesta. Vedľa domu bola prečiarknutná značka Muenchen označujúca hranicu mesta. Za dva semestre som ten Vordiplom mal vo vrecku. Štandardne trval štyri a viac semestrov a občas to niektorí konškoláci ťahali celé roky kvôli študentským zľavám na metro a možnosti bývať za lacný peniaz na intrákoch. Súčasne boli tieto osoby vždy k dispozícii v tričku s podobizňou Che Guevaru, keď sa hádzali dlažobné kocky do policajtov na protest proti spoplatneniu štúdia. Z týchto čias si pamätám prekvapeného úradníka pre cudzinecké záležitosti, ktorému som hrdo otrčil Vordiplom, ako doklad, že naozaj študujem. Nazval ma Schnellstudent-om. Denne tam mal zástupy flákačov, ktorí zneužívali štatút študenta ako zástierku na kadečo iné.
Potom prišlo finále v podobe diplomovej práce. V rámci jednej konzultácie ma oslovil uznávaný mníchovský profesor medzinárodného práva D. Blumenwitz, že či by som nechcel uňho písať na tému Benešových dekrétov. Tie boli vďaka vtedajšiemu vstupu ČR a SR do EÚ v Nemecku horúcou témou. Napriek atraktivite tejto témy som si vybral zánik Československej federácie. Zánik ČSFR bol málo rozpracovaný, nebola literatúra a tak som k nej mohol prispieť polročným úsilím a bezmála 150-stranovou bichlou (Der Zerfall der Tschechoslovakischen Foederativen Republik, ISBN-10: 3638715779). Profesor však náhle umrel a mal som šťastie, že sa témy zhostil jeden z jeho starších kolegov Prof. Dr. H. Glassl. Neskôr som sa o ňom dozvedel, že patril k odsunutým Nemcom a možno dobre, že som si tému Benešových dekrétov nevybral... Na druhej strane bol uznávaným odborníkom na Strednú a Východnú Európu a dejiny Československa poznal dokonale. Bola radosť s ním spolupracovať.
Aby mala práca patričný glanc po jazykovej stránke, urobil som barter s jednou kamarátkou: pomohol som jej so sťahovaním a zariaďovaním nového bytu a ona mi po večeroch kontrolovala, či je der-die-das správne a slovesá sú na konci vety. Hádam len v nemčine existuje toto pravidlo... Niekedy sa náramne bavila na našich menách a nevedela vysloviť "Čarnogurský". Ani po pollitri slovenského vína.
Štátnice tiež neboli, ako u nás. Žiadne prípravné tézy, ktoré sa našprtajú a skúška je pri troche šťastia v suchu. Študenti boli povinní ovládať daný predmet úplne. Ak bola napríklad skúška z politickej filozofie, mohol sa nájsť špekulant profesor a spýtať sa na napr. politickú romantiku, o ktorej študenti obvykle vedeli figu borovú. U profesorov boli obľúbené výročia. V roku 2004 uplynulo 200 rokov od úmrtia I. Kanta. Kto sa v ňom neorientoval mal na skúškach smolu. V roku 2006 zase letel zánik Svätej ríše rímskej (1806). Tému som si poctivo natlačil do malíčka a oplatilo sa! Rovnako bolo dobré poznať profil jednotlivých skúšajúcich. Rektor bol bezkonkurenčne najobávanejším skúšajúcim. Poznajúc jeho jemné sklony k fašizmu, nevynechal som z prípravy Carla Schmitta.
Štúdium malo skrátka svoje čaro. Boli to nádherné časy. Pán Richter, ľutujem Vás, že ste ich nezažili. Zvolili ste cestu ľahšieho odporu a to človeka poznačí. Vďaka Vašim skorumpovaným kámošom rozlezeným po univerzitách ste prišli o nenahraditeľné študentské zážitky. A predstavte si, koľko ľudí na Slovensku má na rozdiel od Vás diplomy zaslúžene. A títo ľudia sa Vám skladajú na ministerskú výplatu. Byť vami, tak zaleziem niekam do diery a nevyliezam odtiaľ na oči ozajstným absolventom vysokých škôl a univerzít. Môžete si kľudne pribrať aj poslankyňu Zmajkovičovú...
