Malo by nám záležať na našej osobe (nie teraz nemyslím pestovať narcizmus to je niečo iné) logicky by sme my (ako osoba v prvom páde JA) mali byť tá najdôležitejšia postava v našom živote. Možno to vyznie sebecky, no v prvom rade máme myslieť na seba (a svoju rodinu.) Je komplikované zadefinovať pojem ,,mať sa rád“ je to u každého iné. Kto sa kedy a ako má rád. Vymedziť hranice medzi: mať sa rád a egoizmom sa presne nedá. Viem slovníky dokážu zadefinovať všetko, ale stále je to len slovník, súbor slov a určitý výklad.
Niekedy sa nám stane, že sme pomerne hlúpi a myslíme predovšetkým na blaho niekoho iného (teraz nemyslím na prípady keď mamička uprednostní potreby svojho dieťaťa pred tými svojimi a podobne.) Neviem no ja po určitom čase keď sa tak pozastavím mám pocit, že v niektorých prípadoch myslím v prvom rade na druhú osobu a zabúdam na seba. Až neskôr si všimnem, že a skvelé Daška opäť trpíš pre svoju hlúposť? Obetavosť? Zaslepenosť? Nazvime to akokoľvek, ale jednoducho robím niekomu po vôli na svoj úkor.
Môžeme byť skutočne šťastný ak sa dostatočne nemáme radi, a nemyslíme vo svojom vlastnom živote na seba ako na hlavnú postavu deja? Asi nie ...
,,Choď s tým, kto ťa má rád." Victor Hugo.
