Ako sa dá na nič nemyslieť keď hlavu mám plnú xy vecí čo mi treba spraviť, čo som dnes robila, načo som zabudla či nestihla, koho som stretla, čo budem zajtra variť a všetko vôkol mňa ma dokáže rozptýliť. Obdivujem ľudí, ktorí dokážu len tak sedieť a čumieť do steny a pri tom na nič nemyslieť. Dúfam, že raz na to prídem ako sa to robí. Aj keď cvičím jogu už niekoľko rokov k meditovaniu som sa ešte neprepracovala. Že vraj by to mohlo ísť plynulo jedno s druhým, no mne to tak nepripadá. Je pravda, že po cvičení sa cítim maximálne uvoľnene no hlavu mám stále plnú somarín. Viem, že je to všetko o psychike a sústredení sa. A tam bude asi u mňa kameň úrazu. Niekedy sa dokážem sústrediť tak maximálne ako veverička čo do seba kopla jeden redbull, a odbieham od jednej činnosti k druhej. Aj momentálne píšem o meditácií no v hlave mám už ďalšie myšlienky čo sa tlačia na povrch, o ktoré by som sa tu nabudúce rada podelila.
Tak teda dúfam, že príde deň kedy si dokážem hlavu vyčistiť a budem pripravená naplno sa ponoriť do meditovania.
A ešte múdre slová na záver: ,, To kým sme, je výsledkom toho, ako myslíme.“ Buddha.
P:S: z toho mi stále vyplýva že som naspídovaná veverička! Zatiaľ ...
