Spodný regál. Veru, treba už raz povysávať. Prach sadá na knihy akosi rýchlejšie ako na počítač. Ako išiel brúsik na vandry. Taký netradičný formát. Mama mi "brúsika" kúpila v prvej triede. Najskôr mi z neho predčítala a potom - aha - tu je ešte jej vlas, na štrnástej strane. A na dvadsiatej lístok od spolužiačky. Také kostrbaté srdiečko. Janka sa tuším volala.
Potom sa zapozerám do inej poličky. Na chrbátoch kníh znak KMČ. Klub mladých čitateľov. V škole sme dostávali také dvojhárky, v ktorých bola celá ponuka. A doma, za kuchynským stolom som sa radil s mamou - čo táto? A čo hentá? A chcelo sa mi zakrížikovať všetky.
"A veď hádam štyri stačia" - počujem aj dnes a viem, prečo by mali stačiť. Už dávno dávno do môjho života vstúpil aj rozmer peňazí.
Zelenú knižnicu mám na mnohých a mnohých poličkách. Veď aj bolo už mnoho Vianoc. A - ani jedny sa neobišli bez knižky v zelenom obale. Aj dnes vidím mamine oči ako sa s obavami pozerajú na moju reakciu - "máš aj túto? Nemáš? Povedali, že to je novinka."
Nikdy som túto nemal. A aj keby čo bolo, nikdy som nedopustil, aby doma videli, že ju už mám. Pre ten skúmavý pohľad. Pohľad, za ktorým je otázka - "bude šťastný, nebude?Trafila som"
Pamätám si na regál vpravo takmer hore. Gerald Durell. Veľa veľa knižiek od neho. To bolo leto. Vysoké Tatry. Prázdniny s mamou. Vtedy ešte bola Kniha v Smokovci. Dodnes mám v pamäti ten obrázok, ako som šťastný niesol 6 Durellov do zotavovne a v tatranskej električke mama rátala peniaze, či nám vystačia do piatku.
Potom prišli knižky odborné, oveľa drahšie. Išli sme do Stupavy. Kúpiť na zimu čižmičky. Učiteľka chodí denne v bratislavskom nečase a pľušti hore dolu. Mama mi tam kúpila Brehmove slovníky. Vrátili sme sa bez čižmičiek.
V Steinbeckovi mám pečiatku - vyradené zo školskej knižnice vtedy a vtedy. A mám celé skrinky plné Hviezdoslavovej knižnice a kníh, ktoré majú na chrbáte SPKK - Spolok priateľov krásnych kníh. O týchto knižkách som od mamy počúval, ako si ich kupovala, keď študovala.
Nikdy sa už nevrátia časy, keď budeme doma sedieť nad plagátom, ktorý ponúka knižky. V kuchyni, za stolom. A rátať, ktoré si môžeme kúpiť. Teda, ktoré si môžem vybrať.
Ale ak viete čítať knihy - vráti sa vám to, čo mne dnes. Krásne spomieky.
Spomienky nie len na knihy.
