Ten kvietok si zaumienil vyrásť uprostred asfaltky. Len tak, pomedzi drveným kameňom, zlepeným smolou. Predral sa cez prekážku, ktorá unesie aj buldozér.
"Vyhodili vás z práce len tak, pre nepotrebnosť? Opustili vás najbližší, len tak, z roztopaše? Ponížilo vás novodobé božstvo naložené v dostatku moci a peňazí?
Strácate náladu s prichádzajúcim obdobím tmy, sychravosti a chladu? Prestávate si veriť a čoraz viac sa neviete ubrániť depresiám?
Hľadajte silu v slabých. Hľadajte nádej v tých, o ktorých si myslíte, že ju už dávno stratili. Nachádzajte iskru vo vyhasnutých".
To všetko mi vraví ten kvietok, trčiaci z asfaltu. Obišiel som ho priam s posvätnou úctou. A možno aj - s pocitom hanby za to moje podliehanie len zdanlivo neprekonateľnému. Sila je nenápadná a vôľa nezakázateľná.
Neviem, len si tak myslím, zapozerajte sa do toho obrázku. Želám vám, aby aj vám dal silu. Nie sme ako suché listy. Ešte neprišiel čas.
