"Okamžite prestávam čítať..." Našial som si v jednom z odkazov, či diskusií. No, on to bol vlastne odkaz v diskusii, pretože v diskusii sa diskutuje a tu nebolo o čom.
"Okamžite prestávam čítať..." odkázal mi zdesený nálezca mäkkého "i" v slove analytik. Po "l", dodávam na upresnenie. Nuž, nebolo tam to mäkké "i" zámerne. Nechcel som až tak tvrdo písať o analytikoch.
Poznám to aj z práce: "Okamžite vás vypínam..." volá mi občas nejaká členka klubu postarších dám z okruhu Terézie Vansovej, či nebodaj priam Antona Bernoláka. Pohoršená tým, že veta, ktorá mala byť v trocheji, bola v jambe. Možno aj v daktyle. Volá mi to často, už má asi vypínač strhnutý od toľkého vypínania.
Je mi smiešne, ako niektorí jazykoví puritáni striehnu na priam árijskú čistotu slovenčiny. Na Slovensku, na ktorom sa hovorí už aj v médiách takmer len po anglicky. Na Slovensku, kde aj ovčí salaš krášli meno Bar Montana.
Len taká drobnosť. Aj priemerne schopný čitateľ vie usúdiť, čo je vypísaný štýl, čo je chronická nedostatočnosť v gramatike a čo je len omyl výsledkom chvatu.
"Okamžite prestávam čítať..." Nuž aj ja som okamžite prestal čítať tento odkaz. Po slovensky je v okamihu. Mžik je bohemizmus. Brrrr, hnus...bohemizmus.
Okamžite ti podrežem aortu, okamžite ťa zadusím, okamžite pôjdeš k múru. Tak mi nejak znejú odkazy typu "okamžite..." v súvislosti so slovenčinou. A možno aj vo všeobecnej súvislosti.
Naďalej budem písať. S tvrdým, či s mäkkým. (Keďže je pred 22. hodinou, upresňujem, že mám na mysli "i".)
A okamžite sa pôjdem pozrieť na to, či ma niekto okamžite prestal čítať-:))
Pekný deň all.
