"Kvalitní ľudia sú drahí" - presviedčal ma z obrazovky analytik, manažér a adolescent v jednej osobe a vyzývavo sa na mňa vyškieral. Potom ešte rozvážne pokýval hlavou a pridal zhovievavý úsmev.
Kvalitní ľudia sú drahí - opakujem si, aby som pochopil. Prečo mám mizerný plat, prečo nie som členom vrcholového manažmentu, alebo, ešte lepšie, aspoň troch, prečo nikto nemá záujem o moje hlúpe myšlienky.
Nuž, fakt je ten, že napríklad za moderovanie rôznych vzdelávaco-propagačno-zábavných podujatí (nehodiace sa prečiarknite) neberiem kvalitný honorár v kvalitnej výške tak kol, no 80 tisíc pred zdanením. Ja ich vlastne nemoderujem vôbec.
Fakt je aj to, že neriadim žiadnu firmu, netunelujem žiaden podnik, z mojej pozície nemám šancu lobbovať, teda pekne po slovensky uplácať, podplácať a brať úplatky.
Nechodím ani ako "podržtaška" za žiadnym politikom, či už insitným, kvázi..., alebo veľmi serióznym. A ani nie som hovorič, čo je asi spisovne preložené slovo hovorca. Teda, nemlčím, keď treba hovoriť a nehovorím, keď treba mlčať. To je totiž tak asi pracovná náplň hovorcov. Teda, mala by byť. Oni ju aj plnia, ale v obrátenom garde spomenutej zásady hovorcu.
Skúmam sa v zrkadle, prečo nie som kvalitný. No, fakt je, že uhry už nemám. A prichádzam o prvý predpoklad.
Aj zadok mám akýsi škaredý a prsia? Len vďaka nepravideľnej a najmä kalorickej strave a sedavému zamestnaniu - horko ťažko jednotky.
Nuž som teda nekvalitný, naozaj ma presvedčil ten adolescent. Kam sa vlastne hrabem?
P.S. A zas som si to kvalitne pohnojil.
