...nad okamihom. Sme a zrazu nie sme. Plánujeme, čo nakúpiť na večeru a zrazu - už nikdy na žiadnu večeru neprídeme. Alebo - cítim v nozdrách jar, teším sa z prvých kvetov, rozmýšľam, či sa do starého hniezda na budove prievozu cez dunajský kanál vo Vojke už vrátili lastovičky, ako každý rok snívam o dovolenke na Južnej Morave a popri tom sa štvem a doslova uštvávam v práci.
Nič mimoriadne. Nie som jediný. takých je nás veľa a veľa a možno nás stále pribúda. Možno bola medzi nami aj tá tridsaťročná žena, ktorá dnes prestala snívať, prestala sa štvať, prestala plánovať. Žiadne noviny ju nedajú na titulnú stranu, žiadna agentúra o nej nevydá "topku", nedostane sa ani do titulkov hlavných správ komerčných televízí. Vlastne - našich televízí, pretože iné ako komerčné ani nemáme.
Zomrela mi pred očami, zomrela mi pri nohách. Nepoznal som ju. Už dlhé hodiny si predstavujem, s kým žila, koľko mala detí, kde pracovala, čo mala v hlave, o čom asi ona snívala, kam sa ponáhľala, kde asi chcela dovolenkovať. Kým nakupovala v tom obchode, kým chodila s košíkom medzi regálmi, dovtedy som ju nevnímal. Možno nikto ju tam nevnímal. Keď ležala mŕtva pri pokladni, stál nad ňou dav. Zrazu bola zaujímavá, zrazu stála za slovo. Nie som iný. Rozmýšľam o nej doteraz.
Je mi smutno. Veľmi smutno z nás, ľudí. Zo mňa samého. Z nej, z doby, zo smrti, z radosti. Všetko začalo byť akési "moje", čoraz menej je "nášho".
V tom obchode sa ďalej predávalo. Vedľajšie pokladne blokovali, medzi regálmi ľudia nakupovali, iba zvedavý hlúčik stál nad ňou. Život išiel ďalej popri - smrti. "Esbeeskár" unudene strážil vchod. Záchranka 16 minút neprišla. Žena 16 minút nedýchala. Smrť mala už 16 minút nakúpené.
Máte niekoho radi? Viete o niekom, kto má rád vás? Potom nemôžete, alebo nikto z nás nemôže spoliehať na to, že u "Chárona bude vypredané". U Chárona toho zvládnu. Sú rýchli. Nedovolia vám ani povedať dovidenia, zbohom.Ani ľúbim ťa, ľúbim vás. Nedovolia vám potešiť sa z kvetov, neoblomíte ich ani želaním vidieť ešte raz lastovičky.
A nechajú nad vami stať znehybnelé telá bez duší. Plné smútku.
